1. Predstavte sa v skratke...
Volám sa Marián Kozák, som z Košíc, mám 37 rokov. Vyštudoval som sociálnu práca na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, aby som mohol kvalifikovane pomáhať druhým ľuďom v ich životných situáciách. Mám ťažké telesné postihnutie od narodenia. Nebolo to jednoduché, ale táto skutočnosť predurčila moju životnú cestu. Od malička sa moji rodičia snažili dať mi tú najlepšiu starostlivosť. Navštevoval som rôznych lekárov, chodil po rôznych liečeniach. Chodieval som veľakrát aj k moru. Bolo to veľmi pekné a zaujímavé. Pravidelne som chodieval s mamkou na liečenia do Čiech. Mal som tam rôzne liečebné procedúry. Musel som veľa cvičiť každý deň. Môj ocko pracoval približne 6 rokov v Alžírsku ako veterinár. Vďaka tomu, sme spoločne videli veľký kus sveta. Navštívili sme viaceré európske krajiny. Chceli sme sa viac dozvedieť o živote ľudí s postihnutím v iných krajinách. Mojich rodičov vtedy veľmi trápilo, že väčšina občanov so zdravotným postihnutím počas socializmu v bývalom Československu musela byť zatvorená v ústavných zariadeniach. Vo vyspelých krajinách boli bežnou súčasťou celej spoločnosti. Poznal som vtedy u nás na Slovensku veľa kamarátov, ktorí mali podobný osud. Počas komunizmu bolo veľmi ťažké bojovať za naše práva. Až v novembri 1989 prišla „Nežná Revolúcia“ nám priniesla nádej na postupné zlepšovanie tejto neľahkej situácie. Postupne začali vznikať viaceré mimovládne organizácie v ČSFR. Po vzniku samostatnej SR vznikla možnosť zakladania rôznych neštátnych subjektov. V roku 1993 založili rodičia detí so zdravotním postihnutím občianske združenie s názvom „Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach“. Toto zariadenie funguje dodnes už viac ako 22 rokov. Pracujem tu už 15 rokov a táto práca sa mi veľmi páči a napĺňa ma.
2. Čo považujete za najdôležitejšie v živote?
Ja osobne považujem v živote za najdôležitejšie usilovať sa o dobré medziľudské vzťahy. Je to nevyhnutné pre kvalitné fungovanie na tomto svete. Každý človek by si mal uvedomiť, že on ako jednotlivec tvorí dôležitú súčasť tejto spoločnosti. Nikto na tomto svete nie je zbytočný, každý tu plní určité poslanie /misiu/. Tento svet netvoria len ľudia, ale aj zvieratá, rastliny a neživá príroda /horniny, nerasty atď. Považujem tiež za veľmi dôležité, aby sme si všetci vážili prírodu a chránili životné prostredie. Osobitne chcem vyzdvihnúť dôležitosť pozitívneho vzťahu ku zvieratám /osobitne psom, mačkám, koňom a vtákom/ Najmä psy a kone vedia veľmi dobre liečiť ľudskú dušu /canisterapia a hippoterapia/. Veľmi dôležitý je tiež pre mňa vzťah k Bohu. Myslím si, že ľudia, ktorí sú veriaci, zvládajú problémy tohto sveta oveľa ľahšie ako ateisti. Každý z nás by si mal uvedomiť, že ak chce veci zmeniť, musí začať od seba! Ak sa budeme len pasívne prizerať a nadávať, nič sa nezmení! Ten kto chce veci zmeniť, hľadá spôsob! Ten kto nechce, hľadá dôvod!
3. Čo vás najviac baví?
Je veľa činností, ktoré robím veľmi rád. Jedna z nich pomáhanie druhým ľuďom. Mám veľmi pozitívnych aj negatívnych skúseností počas svojho doterajšieho života. Budem písať iba o tých pozitívnych, hoci som vďačný Bohu aj za tie negatívne, pretože ma nasmerovali na tú správnu cestu, po ktorej mám kráčať. Rád spoznávam a učím sa nové veci. Rád pozerám v televízii vedomostné kvízy, súťaže, dokumentárne filmy a cestopisy. Je to výborná a zaujímavá forma získavania nových vedomostí. Moji rodičia mi veľakrát v živote hovorili, aby som sa v škole dobre učil, nakoľko mám ťažké telesné postihnutie, nebudem sa v budúcnosti môcť živiť fyzickou prácou. Dnes viem, že mali pravdu. Mám veľmi rád zvieratá, hlavne psov a kone a rozprávam sa s nimi. Dávajú človeku veľmi pozitívnu energiu, rozdávajú lásku a sú veľmi užitočné. Mám rád cudzie jazyky, najmä angličtinu. V dnešnej dobe je veľmi dôležité vedieť komunikovať s celým svetom. Je to tiež jazyk počítačov. Taktiež rád počúvam hudbu, hlavne inštrumentálnu, relaxačnú a populárnu. V rámci svojej práce rád navštevujem rôzne sociálne zariadenia na východnom Slovensku, aby som mal prehľad, čomu tie organizácie venujú. Mojou srdcovou zaležitosťou je osobná asistencia ako významný nástroj „Nezávislého Života“ vo svete. Chcel by som osobne prispeť k tomu, aby vznikol samostatný zákon o osobnej asistencii, ktorý považujem osobne za veľmi dôležitý pre úspešnú budúcnosť ľudí so zdravotným postihnutím. Je to významný kľúč k ich zamestnatnanosti. Vo Švédsku sa to podarilo a zistilo sa, že vďaka dobre vytvorenej legislatíve, ktorú si tam ľudia s ŤZP „vybojovali,“ OA významne znížila nezamestnanoosť v krajine. Švédsky sociálny systém je vo všeobecnosti považovaný za jeden z najlepších na svete. Viem, že sa tam platia vysoké dane, ale vďaka tomu, občania dostávajú vysoké benefity. Chcel by som, aby sa ľuďom u nás oplatilo vykonávať osobnú asistenciu ako normálne zamestnanie, vytvoriť veľkú online databázu, ktorá sa by sa pravidelne aktualizovala a bola by aj adekvátne finančne ohodnotená a pravidelne valorizovaná.
4. Čo by ste chceli Klubčíkom svetu povedať?
Je potrebné, aby bola verejnosť pravidelne, pozitívne a pravdivo informovaná o ľuďoch so zdravotným postihnutím.
5. Máte životný vzor? Koho?
Mojich rodičov. Poznám veľmi veľa vzácnych ľudí, ktorí ma inšpirujú v rôznych veciach.
6. Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
Bez svojej rodiny a bez osobných asistentov.
7. Ktorý je váš najobľúbenejší spisovateľ?
Nemám najobľúbenejšieho spisovateľa.
8. Ktorý kvet máte najradšej?
Sedmokrásku.