Nezabudnuteľná poznávacia cesta

   Náš plánovaný a vytúžený výlet začal v nedeľu 15.6.2025. Aj napriek tomu, že som musela ráno skoro vstávať, aby sme stihli vlak, veľmi som sa tešila. Prvá zastávka bola v Bratislave. Na vlak som išla s mojou osobnou asistentkou Irenkou. Cesta vlakom z Košíc do Bratislavy bola zaujímavá, ale boli tam aj mierne komplikácie. Vlak mal meškanie a cestou boli aj problémy s plošinou na presun vozičkárov z vlaku. Cesta trvala 7 hodín a do Bratislavy sme dorazili večer, ale to mi vôbec nevadilo. Ubytovali sme sa v peknom a luxusnom hoteli Clarion, ktorý bol blízko vlakovej stanice. Tam nás čakala moja osobná asistentka Janka.

   V pondelok ráno sme si užili raňajky, pobalili sme si veci a vyrazili sme na vlakovú stanicu, kde už nás čakal autobus s príjemným sprievodcom. Vysvetlil nám všetko, čo nás čaká na našej dlhej ceste do mesta Kehl, ktoré sa nachádza v Nemecku. Po náročnej ceste sme nakoniec bezpečne došli do cieľa a ubytovali sme sa v hoteli Europa Hotel Kehl.

   Utorkové ráno bolo pre mňa plné očakávaní, pretože sme vyrazili do Štrasburgu. Navštívili sme Europarlament, kde sme sa zoznámili s pani europoslankyňou Ľubicou Karvašovou. Povedali sme, čo pre nás znamená členstvo v EÚ a čo dobré nám prináša. Vstúpili sme aj do miestnosti, kde hlasujú europoslanci. Bola to obrovská miestnosť. Neuveríte, ale vychutnali sme si aj obed v jedálni Europarlamentu. Musím povedať, že tam varia výborne.

   Po skončení prehliadky Europarlamentu nás náš sprievodca zobral do mesta Štrasburg a ukázal nám úžasné pamiatky a kostolíky. Náš sprievodca bol veľmi príjemný a rozprával nám príhody o každej pamiatke. Keď sme sa vrátili do hotela, pani europoslankyňa Ľubica Karvašová nás prišla navštíviť a rozprávala nám svoje dojmy a zážitky, ktoré prežíva vo svojej práci. Tento deň bol plný skvelých zážitkov.

   V stredu sme znova išli objavovať výnimočné miesta. Navštívili sme Európsky súd pre ľudské práva. Tam sme sa zoznámili s pani sudkyňou Alenou Poláčkovou. Rozprávala nám zážitky zo súdu. Dozvedeli sme sa viac o jeho fungovaní, o ľudských právach a o tom, prečo je dôležité ich chrániť.  Som rada, že som pani sudkyňu spoznala a navštívila s partiou z Inklubu Európsky súd pre ľudské práva. Čas nám rýchlo ubiehal, takže som sa ani nenazdala a onedlho potom sme si spolu užívali plavbu loďou po Rýne a vychutnali sme si atmosféru mesta Štrasburg.

   Zo Štrasburgu sme šli do Paríža. Nastúpili sme do vlaku TGV, ktorý sa volá rýchlovlak. A meno neklamalo. Vlak nás dopravil do Paríža už za 2,5 hodiny. Hurá, Paríž! Už sme tu! ???? Najprv sme šli električkou, potom metrom a v hoteli šup do postele.

   Vo štvrtok na ceste do múzea Musée de l' Orangerie som videla z diaľky Eiffelovu vežu. Bola nádherná. Múzeum Musée du Louvre je obrovské múzeum, ktoré sme nestihli ani celé prejsť. Boli tam vystavené obrazy známych maliarov, napríklad obrazy Vincenta van Gogha. Prehliadku Sainte-Chapelle som neabsolvovala, pretože som sa tam pre bariéry nedostala. Išla som si vychutnať parížske mojito. Potom nás znova čakali autobus, metro, električka a hotelová posteľ.

   V piatok sme mali plánovaný vstup do zámku Versailles. Meškali sme hodinu, ale aj napriek tomu boli pracovníci ochotní a pustili nás dnu. Bolo to proste úžasné. Zrkadlová sieň v zámku bola prenádherná. Cítila som sa ako princezná. Miestnosti boli ako pre kráľovné. Vedela by som si predstaviť, že spím na kráľovskej posteli ako princezné kedysi. Bolo tam veľa miestností, v ktorých bol pôvodný dobový nábytok a na stenách viseli obrovské obrazy. Vedľa zámku sú záhrady Grand Trianon, ktoré sú také obrovské, že sme potrebovali 2 hodiny na to, aby sme to všetko prešli a vychutnali si tú nádheru. Museli sme si aj oddýchnuť, preto sme si v záhradách dali chutný obed na posilnenie. Záhrady boli krásne, ale čakala nás ešte loď. Milé záhrady, užila som si vás, ale loď nepočká. Aj keď už som bola trošku unavená, plavba po Seine bola pre mňa znova niečo nové a obohacujúce. S úžasom som sledovala výhľad na rôzne pamiatky a kostoly z pohodlia lode.  

   V sobotu sme si užívali parížske kaviarne, parížske centrum a, samozrejme, cestu autobusom, ktorý nás odviezol k Eiffelovej veži. Absolvovala som ešte rýchle nákupy suvenírov pre rodinu a známych, aby som ich potešila, že som na nich myslela. Eiffelova veža, pred ktorou sme sa aj odfotili, ma očarila.  Pozriem sa hore a čo vidím? Eiffelova veža je priamo nado mnou. Konštrukcia a stavba veže je naozaj ohromujúca. Už sa neviem dočkať. Čakáme na výťah, ktorý nás nakoniec vyvezie na druhé poschodie. Vyššie, žiaľ nechodí. Keď dorazíme hore, neviem sa vynadívať na celý Paríž, aký je nádherný.  Toto človek musí zažiť. Odporúčam.

   Posledný večer v Paríži po ceste do hotela sme si išli pozrieť parížske letisko Paríž – Orly, aby sme boli ráno pripravení na to, čo nás čaká. Hoci sme si v nedeľu ráno dlhšie pospali, pretože Paríž nás nechcel pustiť, nakoniec sme sa stihli dostaviť na letisko včas. Prešli sme letiskovou kontrolou a pracovníci mi ochotne pomohli nastúpiť do lietadla. Po prílete do Budapešti a ceste autom som po ôsmich dňoch bola opäť doma v Košiciach. Bola to úžasná poznávacia cesta. Vďaka, že som ju mohla zažiť v spoločnosti partie z Inklubu.

Natália Bartová