Naše slová majú veľkú moc

Naše slová majú veľkú moc

Text je úryvkom z knihy Šťastná žena, 12 krokov k šťastnému životu
a bol uverejnený v magazíne Rytmus života.
autorka knihy: Martina Majzlíková

Ak chceme uskutočniť základné zmeny vo svojom živote, je dôležité zamerať sa na vlastné myšlienky a slová. Myšlienka je prvopočiatkom tvorenia a slovo je vyslovená myšlienka, ktorá naberá na váhe a realizuje sa v hmote. Boh tvoril slovom a aj my ním tvoríme našu realitu. Naše myšlienky a slová majú oveľa silnejšiu moc, než akú im pripisujeme.

Budeme sa bližšie venovať slovám, ktoré bežne používame. Nielen slovám povedaným v hneve (tých sa snažíme úplne vyvarovať), ale aj tým, ktoré máme prirodzene zaradené do nášho každodenného slovníka a používame ich bez toho, aby sme si uvedomili, ako ubližujú nám alebo našim blízkym.

Slová s "ne" na začiatku

Naše podvedomie nerozlišuje zápor, a ak máme obavy alebo niečomu pripisujeme dôležitosť, takéto slová majú veľkú silu. Chceme niečomu zabrániť, ale vyslovením daného tvrdenia, hoci v zápore, situáciu sami privoláme. Sú to jednoduché tvrdenia typu: "Nespadni!"Je vysoký predpoklad, že ak to poviete dieťaťu, ktoré beží, tak naozaj spadne. A ešte to podporíte tvrdením: "Veď som Ti to vravela!". Je to, akoby ste povedali "Spadni". Namiesto toho radšej povedzte: "Daj si pozor!" a podobne. Hľadajte formulácie, ktorými nahradíte negatívne tvrdenia. Keď poviete dieťaťu alebo aj niekomu inému vo svojom okolí: "Ty ochorieš!" alebo "Nejedz to, aby si neochorel!" je to v podstate to isté. Aj v dobrom úmysle, dieťa alebo osobu, ktorej to hovoríte, zaklínate, predpovedáte negatívnu budúcnosť, s ktorou sa veľmi ľahko jeho podvedomie môže stotožniť.

Negatívne tvrdenia

Nesú v sebe často veľmi silný emocionálny náboj, ktorý spôsobuje, že všetky negatívne očakávania v našom živote majú veľkú tendenciu zrealizovať sa. Ak ho podporíme ešte slovne, vlastne si koledujeme o to, aby sa to stalo. Často hovoríme: "To nedopadne dobre!" - Nemám šancu to získať!" a neuvedomujeme si, že aj my máme svoj podel tvorbe tejto reality. Skúsme sa v živote vyvarovať zbytočným negatívnym tvrdeniam, aspoň pokiaľ je to možné. Nemyslíme tým, že máme v sebe potláčať prirodzenú intuíciu, ktorá nás vie veľmi presne varovať. Ale naučiť sa rozlišovať medzi zacyklenými a neuvedomelými tvrdeniami a dobrou radou vlastnej duše. Pestujme v sebe tento cit.

Zmeňme zaužívané

Vnímajme slová, ktoré používame voči sebe a svojmu telu. Vynechajme zo svojho slovníka výrazy ako: "Mňa z teba porazí!" "Asi dostanem infarkt!" - "Šľak ma trafí!" a podobne. Taktiež nepoužívajme ako "Napadlo mi", keď si na niečo spomenieme. Chráňme si svoje zmysly pred tvrdeniami ako "Padlo mi to do oka" (keď sa nám niečo zapáčilo) "Nevidím to" (keď niečo nevieme nájsť).  Vymeňme tiež tvrdenie "Som chorý" za výraz "Liečim sa". V našom živote si komplikujeme nevhodnými slovami naše zdravie a naozaj niekedy stačí málo.

Preklínacie slová

Sú to slová: zase, znovu, stále, dookola, vždy, nikdy, neustále a podobne. Keď ich spojíme s niečím negatívnym, vlastne zadávame danému tvrdeniu status nekonečnosti. Ak napríklad povieme kolegyni v práci: "Šéf ma nikdy nepochváli", nemôžeme očakávať zmenu. Sami predsa tvrdíme, že sa to nikdy nestalo a ani nestane, že je to niečo bez možnosti akejkoľvek zmeny. Často používame tieto slová práve v tých situáciách, ktoré veľmi túžime zmeniť.

Slová hrôzy

Strašne a hrozne. Vo chvíľach radosti, eufórie, zážitku niečoho pekného si práve týmito slovami maríme naše krásne pocity. Nielen v nás, ale aj v druhých ľuďoch vyvolávajú pocit strachu. Nespájajme tieto slová s pozitívnymi tvrdeniami ako napríklad: "Hrozne sa mi to páči" - "Bolo to strašne dobré!" a podobne. Veď o čo ľúbeznejšie našim ušiam, ale najmä duši, znie: "Veľmi sa mi to páči!" - "Bolo to naozaj (veľmi) dobré!" Ďalšie slová - napríklad slovo "Musím"  v nás vyvoláva nepokoj a pocit brániť sa. Ak nám niekto povie, že niečo musíme, náš vnútorný hlas nám povie "nie"! Sme automaticky v konflikte, pretože všetci máme slobodnú vôľu a skrátka nemusíme! To platí aj vtedy, keď si sami povieme "Musím", pretože si nakladáme na plecia zbytočné bremeno. Skúsme toto slovo radšej nahradiť slovnými spojeniami ako "Mala by si, mal by som" - "Bolo by dobré, keby" a podobne. Bude ľahšie nám aj ľuďom v našom okolí. Slovo "Nemám" nepoužívajme v prípade, ak niečo naozaj chceme mať. Napríklad "Nemám dosť času" - "Nemám peniaze". Ak niečo chceme mať, tak sa neutvrdzujme v tom, že to nemáme. Takisto sa vyhnime tvrdeniu, že chceme niečoho dostatok. Hovorí to o tom, že máme dosť a viac už nepotrebujeme. Ak odpovieme na poďakovanie "Nie je začo", vlastne znižujeme hodnotu toho, čo sme dali alebo urobili. Radšej to nahraďme slovným spojením: "S radosťou" alebo "Rado sa stalo!"

Nesťažujme sa

Je to veľký zlozvyk. Ak sa potrebujeme v rámci psychohygieny vyrozprávať, urobme to, ale vedome tak, aby pocity odzneli. Vyvarujme sa však neustáleho frflania, šomrania a sťažnostiam, ako sa máme zle a ako je všetko ťažké. Opakovaním týchto vecí stále dookola sa len utvrdzujeme v tom, kde sme, a vzniká začarovaný kruh, z ktorého sa ťažko dostáva. Osloboďme sa z toho, a ak sa prichytíme, že šomreme a sťažujeme sa, zastavme sa. Neprináša to úžitok nám ani osobe, ktorá to počúva. Len nás to viac potápa do vôd, v ktorých už nechceme plávať.

Nenadávajme

Slová vyslovené v hneve majú veľkú moc, pretože do nich vkladáme intenzívne emócie, a tým aj veľa vlastnej energie. Naučiť sa zvládať a poznať vlastný hnev je na ceste za šťastím podstatným krokom. Začnime tým, že nebudeme nadávať, používať hanlivé a urážlivé slová na svojich blízkych, ale ani na cudzích ľudí. Nenadávajme teda ľuďom ani veciam a predmetom, ktoré nám slúžia, okolnostiam a situáciám, ktoré sa nám stali, a tiež nenadávajme na prostredie či počasie.

Neohovárajme

Vyvarujme sa negatívnym tvrdeniam o druhých ľuďoch. Niekedy to robíme len zo zvyku. Ide o veľmi negatívny jav, keď hovoríme o chybách druhých v ich neprítomnosti. Znamená to, že upriamujeme svoju pozornosť na chyby a hľadáme nedostatky. Nevnímame kvality a kladné stránky osobnosti daného človeka. Vynášame súdy nad druhými, a to sa môže v konečnom zúčtovaní obrátiť proti nám.