Počuli ste už výraz „komfortná zóna“?
Predstavte si komfortné kreslo. Sedíte si pohodlne, spokojne, nikto vás neruší. Nikto a nič vám neublíži, nič sa vám nestane. Keď však človek nevyjde z tejto zóny, ale ostane pohodlne sedieť, síce nič nepokazí, v ničom nezlyhá, no v skutočnosti ani nič neurobí.
Premešká príležitosť objavovať, dospieť, stať sa silnejším. Ak chceme rásť, musíme vedieť vstať a vykročiť. Najväčšou prekážkou, aby sme sa prekonali a urobili niečo, čo je mimo našej komfortnej zóny, je strach. Strach z toho, že niečo nedokážeme, že sa strápnime. Bojíme sa napríklad hovoriť na verejnosti, vyjadriť, čo cítime, urobiť niečo, čoho sa bojíme no pritom sme to ani nevyskúšali. Čo robiť, keď má človek z niečoho strach? Pevne sa ROZHODNÚŤ a jednoducho to urobiť! Ísť do toho práve napriek tomu, že sa bojíme.
Veľa vecí zanedbáme, lebo ich ani neskúsime. Psychológovia zistili, že každý človek využíva iba desať percent svojho potenciálu. Čiže iba časť tých úžasných schopností, ktoré má. Zvyšných 90 percent udusí strach alebo zábrany. Veľmi dôležité je vyjsť z našej každodennej rutiny, premôcť strach a urobiť niečo, o čom si myslíme, že nedokážeme. Napr. osloviť niekoho, povedať niekomu, že ho máme radi, aj keď sme mu to v živote ešte nepovedali, vyjadriť svoje myšlienky pred širšou verejnosťou, hovoriť do mikrofónu... A keď to zvládneme, máme krásne zážitky, ktoré nás posilnia a posunú ďalej.
Aj keď spočiatku to nebude jednoduché, možno sa nám stane nejaký trapas, no všetko zlé je na niečo dobré. A tak zo situácie, ktorá vyzerá negatívne, môžeme sa veľa naučiť. Preto sa nedajme odradiť. A potom - keď viac krát opakujeme nejakú aktivitu, je to pre nás čím ďalej, tým ľahšie.
Prekážkou rastu je aj to, že si zdôvodňujeme zóny istoty. „To nie je pre mňa, to nie je môj štýl...“ Najjednoduchšie je povedať „Nemôže
m.“ (Nepovieme predsa, že nechceme, ľudia by sa pýtali prečo a to nechceme. My chceme mať od nich pokoj. )
Čo na záver? Nebojme sa múdro riskovať. Nemajme strach opustiť svoju komfortnú zónu, pretože inak zostaneme navždy takí, akí sme.
Majka