Najprv sa snažme pochopiť, až potom byť pochopení

03. 04. 2020 Autor: Ľubica Benkovská

Na svete nenájdeme dvoch ľudí, ktorí by mali úplne totožné názory, zmýšľanie, predstavy o živote, sny a túžby. Rovnako tak, každý na svete, či už si to uvedomuje, či nie, má iné poslanie.

Nemôžeme si teda myslieť, že každý bude zdieľať rovnaký názor ako my.  Keď sme presvedčení, že je niečo správne a pravdivé, o to ťažšie sa nám prijíma, že niekto má iný názor a vidí to inak. Príkladom môže byť politická situácia. Niekedy ma ide rozhrnúť, keď počujem, ako niekto velebí politika či stranu, o ktorej je úplne jasné, že pre občanov nerobí nič alebo práve naopak.

Mnohí z nás ten pocit určite poznáme. Napríklad ja mám v sebe od detstva takú črtu, že nerada robím niečo, do čoho ma tlačia, nasilu. Vtedy sa vo mne (inak celkom miernej osobe) všetko búri. Ide mi pena z uší, ako sa zvykne vravieť...:) No a tu a sa mi naskytá otázka, čo s tým? Nútiť sa prijímať iné názory? Nútiť druhých prijímať názory moje? Prispôsobiť sa?

Je to dilema.  Aký by mal môj prístup k človeku, ktorý vyslovene odmieta názor, o ktorom som presvedčená, že je správny? Nedávno som v jednej dobrej knihe s názvom Sedem návykov skutočne efektívnych ľudí od   Stephena R. Coveyho čítala o tom, ako sa správať, ak chceme efektívne komunikovať s druhými a zároveň udržiavať pozitívne vzťahy.

Vtedy je dôležité druhého vypočuť, ale pozorne vypočuť a skúsiť porozumieť, jeho problému alebo názoru z jeho uhlu pohľadu.  Že je to ťažké? Že či!! Takmer nadľudské je vedieť v zápale emócií, v presvedčení  svojho správneho názoru vypočuť si iný názor a nieto ešte skúsiť mu porozumieť, keď s ním nesúhlasím.

No už pre tu výzvu, skúsme to niekedy! Skúsme druhého vypočuť s porozumením. Ak mu dáme najavo, že jeho názor akceptujeme, hoci s ním nesúhlasíme a skúsime mu ponúknuť svoj názor ako alternatívu, určite to bude lepšie, ako ho stoj čo stoj presviedčať o našom správnom názore. Väčšina ľudí v takýto čas, presadzuje svoj názor ešte viac a o to  urputnejšie. Ale ak v človeku vytvoríme pocit, že je vypočutý a nie je na neho vyvíjaný nátlak, skôr bude uvažovať o tom našom, prijateľne podanom názore.

Ľubka Benkovská