Kritické myslenie. I. časť: Prečo je kritické myslenie dôležite?

20. 03. 2020 Autor:

Čo je kritické myslenie?

Je to veľmi široká téma a preto sa ňou chceme zaoberať vo viacerých článkoch.

Kritické myslenie vo všeobecnosti znamená schopnosť nepodliehať prvému dojmu, ale vytvoriť si vlastný názor na základe získaných vedomostí a skúseností. Človek, ktorý využíva kritické myslenie v bežnom živote, rozlišuje nielen medzi názormi a faktami, ale premýšľa o informáciách a hľadá v nich súvisy.

Myslieť kriticky však neznamená kritizovať! Aj keď ide o podobné slová, ich obsah je odlišný. Ten, kto kritizuje, vlastne hovorí: „Rozumiem tomu až na kosť, a je to nanič.“ Ten, kto sa snaží myslieť kriticky, hovorí: „Možno tomu ešte celkom nerozumiem, čo takto zistiť viac?“ Večne kritizovať znamená vidieť svet čierno. Kritické myslenie má za následok to, že sa snažíme vidieť svet objektívne, snažíme sa vidieť to dobré i zlé.

Kritické myslenie učí človeka myslieť slobodne. Stratí sa tendencia slepo nasledovať niekoho názory.  

Kritické myslenie je vlastne nezávislé myslenie hľadajúce argumenty. Začína nastolením problémov, respektíve kladením si otázok. Hlavný rozdiel medzi kritickým a nekritickým myslením spočíva v tom, že nekritické myslenie neodhaľuje, je iracionálne a nedôsledné, často len pasívnou domnienkou, býva ovplyvnené vlastnými emóciami alebo názormi iných ľudí.

Názory, emócie a fakty

Český publicista a spisovateľ Petr Ludwig upozorňuje na situácie, kedy ľudia dajú prednosť emóciam pred overenými faktami. „ Dnešná doba tomuto spôsobu šírenia a vnímania informácií nahráva „vďaka“ sociálnym sieťam. Zistilo sa dokonca, že články, ktoré útočia na emócie sú viac zdieľané ako tie, ktoré útočia na rozum. Často správy, ktoré nie sú ničím podložené sú viac čítané ako tie, ktoré sú podložené reálnymi faktami alebo výskumom.“ Prečo tieto správy ľudia šíria? Petr Ludwig hovorí, že je to hlavne preto, lebo to korešponduje s ich svetonázorom alebo podobne prežitými situáciami. „ Akonáhle sú u človeka vzbudené emócie, je potlačený rozum a v takejto chvíli ľudia nie sú schopní kriticky myslieť.“

Mnohé média podávajú informácie takým spôsobom, aby vyvolávali dojatie, pohŕdanie, strach či hnev. A preto, ak v nás určitá informácia vyvolá silnú emocionálnu odozvu, buďme opatrní. Neutvorme si názor len na základe svojich pocitov. Uchovajme si odstup. Premýšľajme.

Uvažujme nad tým, prečo naše podvedomie zareagovalo práve takto. Rozozvučala v nás daná správa spomienky na minulosť? Je napísaná neobjektívne? Ako o danej veci píšu iné médiá? O ohni sa hovorí, že je dobrý sluha, ale zlý pán. O informáciách platí to isté. Preto sa nenechajme nimi opanovať.

Internet a sociálne siete zaplavili ľudí informáciami, z ktorých mnohé sú mylné alebo zavádzajúce, a vzniká tak zmätok. (Viac v článku Prečo veríme bludom, keď poznáme fakty – Kritické myslenie II. časť a O chybách v uvažovaní a argumentačných fauloch - Kritické myslenie III. časť)

Rozmýšľanie v súvisoch

Kladením doplňujúcich otázok kriticky mysliaci človek dokáže odhadnúť, ktorá informácie je pravdivá a ktorá nie.  Získava to najmä overovaním si ich pravdivosti od viacerých navzájom nezávislých dôveryhodných zdrojov. 

Čo robiť, ak chceme, aby z nás boli kriticky mysliaci ľudia? Akadémia kritického myslenia, ktorá sídli v Bratislave a ponúka množstvo kurzov, to v krátkosti vysvetľuje: „Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero.“

Práca na sebe

Vyučovať na školách len vedecké poznatky nestačí. K tomu treba pribrať aj výučbu zručností spojených s kritickým myslením. IQ nie je vhodný nástroj, ako určiť, či človek myslí kriticky. Výskumy ukazujú, že ľudia s vyšším vzdelaním, a teda aj vyšším IQ, nezriedka vynikajú skôr v schopnosti svoje predsudky a stereotypy šikovnejšie obhajovať, než v tom objektívne posúdiť stav vecí.

Ak spozorujete, že ste našli chybu vo svojich názoroch či vo svojom videní sveta, majte odvahu uznať, že ste sa mýlili. Znamená to totiž, že ste svetu o čosi lepšie porozumeli, že ste zrelším človekom. Ako povedal Winston Churchill: „Len blázon nemení svoje názory.“

Človek, ktorý nie je ochotný meniť svoje názory, si postupne vytvorí vlastnú realitu oddelenú od skutočného sveta. Kto by chcel žiť v osamelom vzdušnom zámku?

Kritické myslenie je tiež neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Výsledkom tejto snahy je štruktúrovaný, konzistentný a logický prejav. Kriticky mysliaci človek totiž neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.

Kriticky premýšľajúci človek dokáže prejavovať solidaritu, pracovať v tíme a byť flexibilný pri rýchlych zmenách. Je  tvorivý, má schopnosť vcítiť sa do prežívania iných. Oplýva súhrnom morálnych hodnôt, ktoré často dávajú jednotlivým argumentom váhu.

Mária Dubecká

Použité zdroje:

Kritické myslenie, časopis

https://kritickemyslenie.sk/co-je-kriticke-myslenie/

https://www.startitup.sk/co-je-to-kriticke-myslenie/

https://eduworld.sk/cd/nl/570/kriticke-myslenie--povinna-vybava-kazdeho-z-nas

https://www.forbes.sk/kriticke-myslenie-jan-markos/

https://pixabay.com/sk/