Ako sa z myšlienky stala prednáška

03. 11. 2020 Autor: Matúš Knap

Veľmi často som sa vo svojich myšlienkach zaoberal tým, že človek má prirodzenú tendenciu hľadať niečo, čo by ho robilo úprimne šťastným a napĺňalo naozaj až do hĺbky jeho duše a nie len tak plytko na povrchu. Tieto súkromné myšlienky ma priviedli k téme, o ktorej som cítil, že by som ju mal ďalej rozvinúť. A prišiel nápad už nie len napísať článok, ale o tejto téme pripraviť rovno celú prednášku a zdieľať svoje úvahy.

S týmto námetom som prišiel do podniku Kaviareň od Srdca a opýtal sa, čo by povedali na to, ak by som spravil prednášku na túto tému, kde by som prezentoval úvahy a rozprával s ostatnými o tom, kedy je človek úprimne šťastný. Keď som sa zveril vedúcej prevádzky kaviarne, tak bola veľmi nadšená z témy, ktorú som si vybral. Modlil som sa v srdci za to, aby som dokázal vedieť, ako správne ľudí s touto témou osloviť. Aby to nebola téma veľmi svetská, ale aby sa priblížila tomu, čo ľudia práve potrebujú počuť.

A potom som dostal vnuknutie, že sa do tej témy úprimného šťastia trochu zahĺbim. Mojim základným východiskom bolo: „Človek by mal pocítiť to, čo ho robí úprimne šťastným. “Mal by mať nejaký cieľ, za ktorým by išiel a ktorý by jeho život napĺňal. Lebo každý človek má nejakú osobitnú úlohu na tomto bohatom svete. Každý človek dostal do vienka originálne poslanie, ktoré dokáže naplniť len on, pokým je tu. Kľúčové je, aby túto úlohu spoznával a objavoval.

Počas prednášky som začal tým, aká je asi tá moja úloha a ako to celé vnímam ja. Poukázal som na niekoľko vecí. Najmä na to, sprevádzať mladého človeka na jeho životnej ceste a prijímať ho takého, aký je aj s jeho pozitívnymi aj negatívnymi stránkami. Na tie dobré stránky poukazovať a pomôcť prijať tie negatívnejšie a vedieť s nimi pracovať. Aby sa on sám dokázal prijať taký, aký je. Aby dokázal budovať vzťahy, aby získaval priateľstvá a niekedy aj niečo viac.

Bol som veľmi prekvapený, že sa táto téma ujala a mala veľmi dobrý ohlas. Keď som na konci oslovil ľudí a dal im priestor na ich vlastné myšlienky a započal krátku diskusiu, reagovali veľmi pozitívne a mnohí z nich sa zamysleli nad svojím životom. Možno aj prehodnotili svoje priority, svoje postoje, hodnoty.

V publiku bola veľmi široká veková kategória od mladších ľudí po tých skôr narodených. Počas diskusie sa ma pýtali viacerí ľudia, aké mám plány do budúcna. Prezradil som im jeden z mojich snov – osamostatniť sa. Keď to bude jedného dňa možné... Aby som mohol ešte viacej pracovať na svojej osobnosti. Aby som dokázal viac pomáhať ľuďom. Aj do budúcna mám víziu. Ak to situácia dovolí, chcel by som pokračovať v prednáškach. Možno to oslovilo iba jedného človeka, ale aj tak to malo význam.

Po určitom čase som sa s milou pani vedúcou stretol a spätne sa pýtal, či tá celá prednáška mala zmysel. A ona mi povedala, že ohlasy boli mimoriadne dobré. Dokonca to vyzerá tak, že po upokojení situácie v spoločnosti tam budem prednášať pravidelne raz do mesiaca. Niečo také som ani nečakal. Niekedy z úplných drobností, ktoré však vnímame hlboko vo svojom vnútri ako radostné a správne, vyrastie strom ovocia.

Často v tých drobných začiatkoch nevidíme zmysel. Ale časom sa ten zmysel ukáže. Aj keď ho v konkrétnom čase nevidíme, stále vieme byť jeden pre druhého darom.

Redaktor Matúš Knap (s osobným asistentom Benjamínom)