1. Predstavte sa v skratke...
Moje meno je Ľubica Benkovská, mám 30 rokov som z Košíc. Už odmalička som mala túžbu pomáhať ľuďom, hlavne ľuďom, ktorí boli iní, slabší, či terčom výsmechu...
Na strednej škole som sa začala zaujímať o štúdium psychológie, ktorá sa vtedy dala študovať len v Prešove, a kde sa robili prijímacie pohovory aj z matematiky (ktorá nebola nikdy moja silná stránka). O nejaký čas som zistila, že sa dá psychológia študovať aj v Košiciach. Na prijímacích pohovoroch do Košíc som bola úspešná, tak sa mi splnil sen. No počas štúdia som začala zisťovať, že práca psychológa nezahŕňa presne to, čo by som chcela vo svojom živote robiť, a čo by ma napĺňalo. Po skončení štúdia som preto robila v úplne inej oblasti, neskôr som pracovala ako psychologička v jednom detskom domove, no nebolo to to, čo som si predstavovala. Medzitým som sa dozvedela od kamarátky o možnosti dobrovoľníckej služby, tak som sa vybrala na príslušný úrad, a zapísala som sa na zoznam dobrovoľníkov. Na otázku pracovníčky, či by som chcela pracovať aj s ľuďmi alebo deťmi so zdravotným postihnutím som automaticky povedala áno. A už o dva týždne som išla na pohovor na dobrovoľnícku službu do Detského klubu, kde som sa zoznámila s MUDr. Marcelou Strhárskou, ktorá so mnou robila pohovor, na základe ktorého, aj napriek prvotnej skepse, že som psychologička, ma na dobrovoľníctvo prijala. Už od prvého dňa ako som sem nastúpila, som vedela, že tu patrím, a že tu chcem byť a pracovať.
2. Čo považujete za najdôležitejšie v živote?
Za najdôležitejšie v živote človeka považujem dobré srdce. Láska, tolerancia, slušnosť, ochota pomáhať to sú veci, ktoré by nemali chýbať žiadnemu človeku.
Ako vravievala moja p. učiteľka na základnej škole, „len človek, ktorý je nešťastný je zlý“, preto si myslím, že robiť ľudí šťastnými a pomáhať im je ta najpodstatnejšia vec na svete.
3. Čo vás najviac baví?
Som človek, ktorý je rád aktívny, preto napríklad rada športujem. Plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie, bedminton, stolný tenis – tieto všetky športy mám rada, no len rekreačne. Taktiež veľmi rada čítam knihy, hlavne kriminálky, poprípade psychologicky ladené knihy :) Rada si tiež pozriem dobrý film, prípadne popočúvam hudbu. Tiež lúštim krížovky a skladám puzzle.
4. Čo by ste chceli Klubčíkom svetu povedať?
Chcela by som prostredníctvom nášho skvelého časopisu povedať ľuďom, že zdravotné postihnutie nie je prekážkou žiť plnohodnotný život, chcela by som poukázať na našu ľudskú povinnosť správať sa k našej krásnej planéte lepšie, aby sme tu ešte dlho mali dobré podmienky pre život. Tiež sa rada podelím so svojimi zážitkami, prežitiami...
5. Máte životný vzor? Koho?
Nad tým som sa nikdy príliš nezamýšľala, musím priznať. V podobnej ankete jedného nemenovaného pozitívneho časopisu (Klubčíka:), bola podobná anketová otázka, kde som uviedla, že mojim vzorom je moja sestra Zuzana. Je to zčasti pravda, mojim vzorom je každý človek dobrého srdca, milujúci prírodu, prostredie v ktorom žije, krásy sveta, ľudí, zvieratá...
6. Bez čoho by ste si nevedeli predstaviť svoj život?
Jednoznačne bez lásky, rodiny, priateľov, práce, ktorá ma napĺňa, zvierat, vody, vzduchu, prírody, rastlín, krás prírody i umenia. A z praktických vecí si neviem predstaviť život bez kávy, mäsa, slaných tyčiniek :)
7. Ktorý je váš najobľúbenejší spisovateľ?
No ja mám rada detektívky, ale očaril ma aj Paulo Coelho, ktorý píše veľmi zaujímavé knihy, a tiež na ňom obdivujem to, že mal dosť pohnutý životný príbeh, niekoľko krát bol neprávom hospitalizovaný na psychiatrii, (poslal ho tam jeho otec, keď sa rozhodol, že bude spisovateľom). Knihy začal písať až vo svojich 38 rokoch, čo znamená, že nikdy nie je neskoro začať plniť si svoj sen.
8. Ktorý kvet máte najradšej?
Páči sa mi veľa kvetov, hlavne tých v črepníku. Celkovo mám celkom rada orchidey, ruže, fialky..