Lucka Bílá na Vodnom hrade v Štítniku

   Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík, vítam vás pri čítaní môjho nového článku. V ňom sa spolu opäť vydáme za kultúrou. Vyberieme sa spolu na koncert československej speváckej divy Lucie Bílej, ktorý sa konal v Štítniku na Vodnom hrade. Len tak pre informáciu, ak by sa tu chcel prísť niekto pozrieť, obec Štítnik je od Lubeníka vzdialená 21,1 km cesty autom, teda 21 minút. Ak by sem chcel prísť niekto z Košíc, cesta autobusom je dlhá 79 km. To bolo len na okraj, vráťme sa k Lucke a jej koncertu. Prajem vám všetkým príjemné čítanie.

   O koncerte som sa dozvedel od (v mojich článkoch dosť často spomínaného) brata Michala. Bolo to asi v rovnakom čase, ako mi spomenul aj koncert Richarda Müllera v Rimavskej Sobote, teda začiatkom roka. Hneď na to zaistil otec lístky. Ako jej dlhoročný fanúšik som sa tomu veľmi potešil. Tešil som sa nie len na vystúpenie Lucky, ale bol som zvedavý aj na ten Vodný hrad. Do Luckinho koncertu som tam ešte nebol. Predstavoval som si, aké to tam bude. Čakal som romantiku, ale tá sa, bohužiaľ, nekonala. Vtedy sme totiž ešte netušili, že to bude trvať len hodinu, ale nebudem predbiehať. Na koncerte som bol spolu s otcom a jeho priateľkou Majkou. Tento jej koncert bol pre mňa tretím.

   Prvýkrát som videl Lucku v kostole v susednom meste Jelšava v rámci vianočných koncertov pod názvom Bílé Vánoce Lucie Bílé v roku 2014. Druhýkrát to bolo tiež v kostole, ale tentoraz v obci Muráň o dva roky neskôr. Môj tretí koncert Lucky Bílej sa konal v sobotu 22. júna 2024 o 19-tej hodine. Zdá sa mi, ale to už tak na koncertoch býva, že začal s menším meškaním. Zakrátko už ale v sprievode svojho priateľa prišla na pódium Lucka oblečená v krásnych čiernych šatách. Sprevádzal ju jej dvorný parťák klavirista Petr Malásek, slávny syn slávneho otca, českého hudobného skladateľa Jiřího Maláska.

   Koncert začal piesňou Být dítětem svítícím, ktorej slovenskú verziu s názvom Madona s dieťaťom má vo svojom repertoári Paľo Habera. Z ďalších, pre mňa známejších piesní nasledovali Memory z muzikálu Mačky, v českej verzii nazvaná Vzpomínky, Most přes minulost, Marie, zda víš alebo Dobrý kafe. Tá bola, myslím, aj poslednou piesňou. Ubehlo odvtedy len pár dní, ale už si to presne nepamätám.

   Teraz by som sa rád dostal k tomu, čo som už skôr naznačil. A síce k tomu, prečo koncert trval len hodinu. Počas prvej alebo druhej pesničky začalo pršať. Čo už, bohužiaľ, sú veci, ktoré neovplyvníme. Na to sme ale boli pripravení a mali sme so sebou pršiplášte a dáždniky. Otec vravel, že mu mobil hlásil, že má pršať o 9-tej. Žiaľ, aj mobil je len mobil a mýli sa, háááá, háááá. Začalo skôr, ale to nevadí.

   Počas jednej pesničky, myslím, že to bol Most přes minulost, už bola situácia taká, že sama Lucka vyzvala ľudí, aby sa prišli schovať k nej na pódium. Otec zažartoval, či nejdeme aj my. Nešli sme. Keď sme už pri žartovaní, poviem vám jeden žart. Pred jednou z piesní sa Lucka išla napiť a hovorí: „Napij se vody, překvapíš játra.“

   Po čase už neostalo len pri daždi, ale začalo už aj hrmieť. Potom už Lucka oznámila, že jej je nesmierne ľúto, ale že koncert bude musieť skončiť kvôli bezpečnosti divákov. S otcom sme si potom v aute vraveli, že šlo hlavne o jej bezpečnosť. Na záver nám zaspievala spomínanú pieseň Dobrý kafe. S prianím, nech dobre dôjdeme domov, a s tým, že sa ešte niekedy určite do Štítnika vráti, sa s nami rozlúčila a z pódia odišla. Potom sme už nasadli do auta a vydali sme sa na cestu domov.

   Pýtate sa, aké mám dojmy z koncertu? Bol to môj ďalší obrovský hudobný zážitok. Trval síce len hodinu, ale aj tak som si ho užil a za to ĎAKUJEM. Ďakujem Lucke a aj otcovi za to, že som opäť vďaka nemu mohol pocítiť ten príval neskutočnej pozitívnej energie, ktorá z Lucky na nás prší ako ten dážď v Štítniku na Vodnom hrade. Dúfam, že to nebol jej posledný koncert, ktorý uvidím, a že ich bude ešte veľa. Už teraz sa na to teším. Prajem jej hlavne veľa zdravia, šťastia, lásky, úspechov, pohody a pozitívnej energie. Nech jej to ešte dlho takto dobre spieva.

   Je to veľká a silná osobnosť, ktorá svojim fanúšikom, či už na koncertoch alebo v pohodlí domova, prostredníctvom cédečiek rozdáva tony pozitívnej energie. Nech to robí čo najdlhšie. Páči sa mi na nej, že je to osobnosť nielen po speváckej stránke, ale hlavne po tej ľudskej. Je krásna nielen navonok. To, že je „srdciarka“, dokazuje tým, že vlastnoručne vyrába anjelikov, náramky alebo ružence. Ich kúpou ľudia prispievajú na jej charitatívne aktivity a ona z tých vyzbieraných peňazí pre tých, ktorí to potrebujú, môže zakúpiť napríklad invalidné vozíky alebo iné pre lepší život potrebné zdravotnícke pomôcky.

   Spomenuté veci sme si nezakúpili, ale naprázdno sme tiež domov neodišli. Okrem krásneho hudobného zážitku, ktorý nám ani dážď nepokazil, sme si domov odniesli knihu Posílám to dál, obrázky aj s podpisom, bylinkový čaj a kávu. Už sa teším, ako si na káve a čaji pochutnám. Ale skôr na káve, keďže bylinkové čaje veľmi nemusím.

   Na záver článku by som rád napísal ešte niečo k prístupnosti miesta konania koncertu. Z brány do dvora viedol iba jeden schod, ale ten sme zvládli. Inak vysoko oceňujem bezbariérový prístup Vodného hradu. Otec ma dal na zadné kolesá a pekne-krásne sme sa zviezli kopcom dole až k miestam na sedenie, odkiaľ som mal výborný výhľad na pódium. Hore kopcom cestou k autu nám pomohli akurát jedna ochotná mladá pani a jeden pán. Takže vám všetkým a aj všetkým vozičkárom môžem návštevu Vodného hradu vrelo odporúčať.

   Na Vodnom hrade sa mi aj napriek nepriazni počasia páčilo. Keď som sa tak rozhliadal okolo seba a videl som tú krásu, predstavoval som si, ako tam vyzeral život za dávnych čias a dokonca som sa na chvíľu zasníval, že tam žijem. Bola to krásna predstava. Páčilo by sa mi žiť tam v tých časoch. Dúfam, že budem mať príležitosť sa tam vrátiť, či už na koncert Lucky, alebo nejaké iné podujatie. Len dúfam, že to už bude za priaznivejšieho počasia. Asi sa budem musieť viac modliť, háááá, háááá. Milí priatelia, toto bol môj pohľad na ďalší nezabudnuteľný koncert, ktorý som zažil. Na vašu pozornosť a na stretnutie s vami sa už teraz teším pri mojom budúcom článku. Dovidenia nabudúce, priatelia.

Tomáš Hudák