Helen Kellerová

 „Najkrajšie a najlepšie veci  na svete nemôžeš uvidieť, nemôžeš sa ich dotknúť, môžeš ich len pocítiť srdcom.“ 

Helen Kellerová

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval tento krásny a hlboký citát. Našla som ho náhodne, keď som čítala Knihu Slepačia polievka pre dušu 2. Po zamyslení sa nad týmto citátom som sa začala zaujímať,  kto vlastne bola Helen Keller. Vo vzájomnej diskusii  v klube, keď som hovorila o jej pozoruhodnom živote sme zistili, že o tejto výnimočnej  žene bol natočený aj životopisný film, ktorý sme neskôr zaradili do nášho „Klubového amfiteátra“.

Helen Keller bola americká spisovateľka, aktivistka a lektorka.  Narodila sa ako zdravé dieťa do rodiny dôstojníka konfederácie Arthura H. Kellera a Kate Adamsovej. Keď mala 19 mesiacov stratila zrak a sluch v dôsledku zápalu mozgových blán. Očný a ušný lekár zoznámil jej rodičov  s  Alexandrom Grahamom Bellom, ktorý  sa všeobecne považuje za vynálezcu  prvého použiteľného telefónu (aj keď tento prístroj si dal 5 rokov skôr patentovať  A.S.G. Meucci, ktorý však nemal financie na zaplatenie patentového poplatku). Bell v tej dobe pracoval s nepočujúcimi deťmi a rodičom vtedy 7 ročnej Helen odporučil 20 ročnú vychovávateľku z Perkinsovho  inštitútu Anne Sullivan. Sprvoti situácia medzi vychovávateľkou a dievčatkom nebola veľmi priaznivá, pretože rodičia Helen rozmaznávali, dovolili jej napr. jesť rukami z tanierov členov rodiny, a keď bola nervózna či podráždená dostala za to cukrík. Takéto odmeňovanie za nesprávne správanie posilňuje ďalšie takéto nežiaduce správanie. Mladá vychovávateľka to vedela, preto mali spočiatku pri výchovných problémoch nezhody aj s rodičmi. Po istom čase, keď sa Anne snažila, Helen naučiť  jednotlivé pojmy slovnej zásoby, a stále sa jej to nedarilo, stalo sa niečo nezvyčajné. Anne vzala Helen k studni a na ruku jej púšťala prúd vody. Do druhej ruky jej opakovane hláskovala prstovou abecedou slovo voda. Stalo sa, čo ani sama nečakala. Predtým jej do ruky hláskovala množstvo slov, a ich porozumenie neprichádzalo. Vtedy však, pri tej studni, Helen pochopila. Odrazu chcela všetko vedieť pomenovať, prejavila sa u nej zvedavosť a túžba objavovať svet okolo seba. Uvádza sa, že tento prvý deň sa Helen naučila svojich prvých 30 slov.

Neskôr navštevovala Helen spoločne s Anne šesť rokov v Perkinsov inštitút a absolvovala dva roky v New Yorku štúdiom na dvoch rôznych školách pre nepočujúcich. Neskôr navštevovala Cambridgeskú dievčenskú školu a následne na Radcliffovu univerzitu. Promovala v roku 1904 a stala sa tak prvou osobnosťou v dejinách, ktorá vyštudovala s takýmto zmyslovým postihnutím univerzitu.

Z Helen sa stala neskôr spisovateľka. Napísala 12 kníh. Jednou z nich bola aj kniha s názvom príbeh môjho života, ktorú napísala ešte počas štúdia. Napísala aj niekoľko kníh Braillovým písmom, napr. Optimizmus, Svet, v ktorom žijem, Pieseň o kamennej stene, Moje náboženstvo.. Helen, ako jedna z mála ľudí na svete v tej dobe, mala aj schopnosť čítať ľuďom z tváre. Išlo o  metódu nazývanú Tadoma. Je to vibračná metóda, ktorá spočíva vo vnímaní hovorenej reči osobami so zmyslovým postihnutím zrakovým a sluchovým ohmatávaním vibrácii hlasiviek, pohybov dolnej čeľuste, úst a tvárových svalov hovoriaceho.

Helen Kellerová sa dosť výrazne angažovala aj v charitatívnej činnosti a obhajovaní práv ľudí so zrakovým postihnutím. Po prvej svetovej vojne vznikol z jej iniciatívy Fond pre zámorských slepcov. Neskôr, v roku 1925, vystúpila na konvente Lions club International. Jej krátke vystúpenie malo zásadný význam pre ďalšie smerovanie činnosti Lions clubu, pretože počas slávnostnej reči účastníkov konferencie vyzvala, aby boli bojovníkmi proti slepote a stali sa tak „Rytiermi slepcov“. Následne na to sa program starostlivosti o zrak  pod názvom „Sight first“ (zrak na prvom mieste) sa stal  hlavnou náplňou pomoci lionskej organizácie. V roku 1964 jej bola udelená Prezidentská medaila slobody od vtedajšieho amerického prezidenta Lyndona B.  Johnsona. Vystúpila aj na parížskej Sorbonne pri príležitosti stého výročia  narodenia Louisa Brailla. Po jej smrti mnoho organizácii, ktoré sa zaoberajú problematikou ľudí so zmyslovým postihnutím, prezvali do svojho názvu jej meno. Helen Keller bola významná osobnosť, ktorá môže byť inšpiráciou pre mnohých. Až do smrti v roku 1936 Helen  sprevádzala Anne Sullivan, ktorá  jej bola veľkou oporou.

Zdroje literatúry:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Helen_Kellerov%C3%A1

http://www.wikiwand.com/cs/Helen_Kellerov%C3%A1

http://slovnik-cizich-slov.abz.cz/web.php/slovo/tadoma

https://sk.wikipedia.org/wiki/Lions_Clubs_International

 Ľubka Benkovská