Môj prvý športový zážitok :D

V sobotu 12.5.2018 som sa, dá sa povedať omylom, dostala na zápas hádzanárov do Multihaly na Alejovej 2. A prečo omylom? Pár dní predtým ma zavolala jedna známa, či neprídem podporiť jej dcéru, ktorá na tomto zápase spievala. Musím priznať, že sledovanie športových prenosov, či už naživo alebo z televízie, mi nie je vôbec blízke. Keďže som mala zabezpečený odvoz, nemohla som povedať nie :D.

Tak sme sa teda viacerí vybrali na tento zápas. Hrali Košice Crows proti hádzanárom MHK z Piešťan. Vstupné bolo symbolické - jedno euro. Kto by čakal sálu nabitú fanúšikmi, ten sa mýlil. Zaplnená bola možno polovica tribún. Musím povedať, že keby chcel ísť do tejto športovej haly fandiť nejaký vozičkár, asi by odišiel sklamaný. Na tribúny totiž viedlo veľké množstvo schodov. (aj starí rodičia onej mladej dievčiny, ktorá spievala, mali isté ťažkosti pri zdolávaní toľkých schodov)

Pred začiatkom zápasu vystúpili na scénu roztlieskávačky, so svojou choreografiou. Následne odznela slovenská hymna v podaní už spomínanej dcéry mojej známej, Tez Tordovej. Po tomto ceremoniáli sme zvažovali odchod z tohto podujatia :D. No dozvedeli sme sa, že ešte bude spievať v polčase stretnutia, tak sme si povedali, že to vydržíme :D.

Som rada, že sme ostali, pretože priebeh samotného zápasu bol veľmi zaujímavý. Prvý gól strelili naši. Potom sa však začalo dariť súperom. Počas prvého polčasu v trvaní 30 minút padlo na oboch stranách asi 25 gólov. Prvý polčas bol veľmi napínavý a skončil víťazne pre našich 13:11. Potom bola 15 minútová pauza. Išli sme si obzrieť bufet, ktorý nebol veľmi veľký, dokonca ani veľmi obsadený. Ale zato nápojov aj rôznych pochutín ponúkal mnoho. (napríklad aj čapované pivo :))

Po dôkladnom prezretí bufetu sme sa presunuli naspať na tribúnu, aby sme si vypočuli druhú časť programu v podaní mladej nádejnej speváčky. Tentokrát spievala aj tancovala spoločne s roztlieskávačkami. Nevýhodou bolo, že sme ju nie veľmi dobre počuli, pretože hudobný podmaz bol veľmi hlasný a jej spev sa v ňom trochu strácal. Pohyby aj výrazy tváre pri vystúpení však mala presvedčivé.

Po jej vystúpení som chcela ešte ostať, pretože zápas ma celkom chytil a počula som sa ako fandím a skandujem :) Ostatní však už ostať dopozerať zápas nechceli a mne sa samej fandiť už nechcelo :). Musím ale povedať, že to bol pre mňa super zážitok.

Na druhý deň som sa z rádia dozvedela, že naši vyhrali a postupujú do baráže o účasť v Extralige (ako som sa dozvedela zo známej internetovej encyklopédie, baráž je vlastne vylučovací zápas). Tak mi neostáva už iné ako popriať našim športovcom, nech sa im 26.5.2018 proti Modre na súperovej domácej pôde darí čo najlepšie. Do tohóóó Košice :D (alebo ako by povedal Ľubomírko dýchaj, dýchaj)

Ľubka Benkovská