Devín

Po smutnom upršanom štvrtku bola naša partia v očakávaní, ako nás počasie prekvapí v náš posledný deň strávený v Bratislave, teda v piatok. A skutočne sme boli milo prekvapení. Bolo príjemných, Ľubomírkom vopred zistených 19 °C J a polooblačno, čo sa nám hralo do karát. Nemienili sme totiž ostať priamo v Bratislave, ale pozrieť si národnú kultúrnu pamiatku v jej okolí, jeden z najstarších hradov na Slovensku, hrad Devín.

Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy. Toto miesto je osídlené už od praveku. Tvorilo dôležitú veľkomoravskú obrannú pevnosť a sídlo kniežaťa Rastislava. V 13. storočí postavili stredný a horný hrad, v 16. storočí pokračovali ďalšími úpravami, ktoré však začiatkom 19. storočia poškodili vojská Napoleona.

Cesta autobusom číslo 28 prebehla hladko. Keďže sme boli rozdelení podľa miesta ubytovania do dvoch skupín, nastupovali sme prirodzene na rôznych zastávkach MHD. Druhá skupina nadšene vítala prvú, už spokojne usadenú v autobuse. Našťastie spoj nebol preplnený a pán šofér nám vyložil plošinu, aby sme bezpečne mohli nastúpiť. Najviac sa mi však páčili pomenovania zastávok, ktoré sme míňali: Zlaté schody, Námestie sv. Cyrila a Metoda, Slovanské nábrežie...

Po hladkom asfaltovom chodníku sme pomaly zamierili na hrad. Zakúpili sme si lístky a cez západnú Moravskú bránu sme vstúpili do nádherného areálu, z ktorého na nás sálalo čaro histórie, duch pokojnej krajiny, v ktorej zastal čas. Ako prvú sme navštívili starobylú kaplnku. Ďalej sa naša cestička kľukatila naprieč zelenými pastvinami, na ktorých sa pásli ovečky i kozičky. Trasa vedie až k hradnej studni, no pred ňou sme sa so záujmom pristavili pri stánkoch, v ktorých nám ľudia v dobových kostýmoch priblížili, aký bol život v dávnych dobách. Dozvedeli sme sa napríklad, čím sa kedysi platilo, ako sa vyrábali látky i šaty, ako sa niekto mohol stať rytierom a azda najviac pozornosti sa venovalo historickým zbraniam. Vieme, aký je rozdiel medzi kušou a lukom, ich využitím a dokonca sme si i prakticky vyskúšali streľbu z luku na terč. (Nie živý).Poniektorí celkom úspešne J.

Potom sme pokračovali vo výstupe na hrad Devín. Na vyhliadkovej terase sa každý hneď nechal očariť prekrásnym výhľadom na rieky Dunaj a Moravu, elegantnú Panenskú vežu s cimburím a hornú časť hradu, na ktorej ešte prebiehajú opravy. Hradné múry poskytujú prekrásny panoramatický výhľad na okolie.

V suteréne sa nachádza výstavná sieň, kde sme si obzreli archeologické nálezy z okolia hradu a zakúpili nejaké tie spomienkové suveníry.

Jednoznačne najdlhšiu pozornosť sme venovali pamätnej tabuli, ktorá je umiestnená v takzvanom renesančnom paláci a pripomína historický výlet slovenskej mládeže na Devín. 24. apríla 1836 ju  organizoval Ľudovít Štúr. Na tabuli sú pripomenuté dávne časy, keď sv. Cyril a Metod začali svoje dielo a kniežatá Mojmír, Rastislav a Svätopluk budovali mocnú ríšu Slovanov. Tieto časy vo svojich ódach ospieval Ján Hollý a Ľudovít Štúr oživil ducha spolupatričnosti a roznietil plameň boja za národnú slobodu. Spolu so svojimi 16 druhmi ( i keď tajne) práve na tomto mieste slávnostne prijali slovanské mená. Štúr zastáva názor, že „...história je pre národ tým, čím je svedomie pre človeka.“ I preto práve na toto miesto prišli vzdať hold slovanskej vzájomnosti a upevniť svoje národné city. Keďže i my dnes chceme ukázať, že nám záleží na našom národe a spoločnosti, a že i my, či už svojím aktívnym alebo pasívnym prístupom ju spoluvytvárame, rozhodli sme sa na tomto mieste nasať pozitívnu energiu, odhodlanie a silu na pokračovanie dobra v nás. Každý z nás povedal zo srdca slová vďaky Ľudovítovi Štúrovi, urobili sme pravdaže fotodokumentáciu i kamerový záznam a pomaly sa uberali späť. Na tento krásny spoločne prežitý zážitok budeme radi spomínať.             

Lucia Coll