Bezbariérovosť kostolov v Košiciach

Košice majú na svojom území množstvo kostolov a chrámov. Ja som vo svojom živote navštívil už viacero z nich. V tomto článku sa budem venovať bezbariérovosti vstupov a priestorov, kde sa slúžia bohoslužby. Tá závisí od toho, kedy bol kostol postavený.

Tie staršie, ktoré sa nachádzajú hlavne v historickom centre Košíc, boli stavané so zreteľom na možnú povodeň či vytrvalé dažde, ktoré by mohli poškodiť interiér chrámov.

Preto majú skoro všetky vysoký schod pri vstupe. Ten žiaľ, v súčasnej dobe, výrazne komplikuje ľuďom na invalidnom vozíku, matkám s kočiarmi, či starším ľuďom prístup. Nápravu výrazne obmedzuje legislatíva v oblasti správy kultúrnych pamiatok. Farnosti by síce radi vybudovali rampu, tú im ale často Pamiatkový úrad zamietne, pretože ju hodnotí ako výrazný zásah do vzhľadu pamiatky. Pritom sa žiaľ zameriava viac na samotnú „budovu“ ako na potreby ľudí. Niektoré riešenia však nezasahujú do pamiatky vôbec, čoho príkladom je aj nedávne vybudovanie bezbariérového vstupu do Dómu sv. Alžbety. Ten je riešený položením niekoľkých rámp, ktoré nie sú pevne spojené so samotnou bazilikou.

Žiaľ, v ostatných kostoloch (Seminárny, Uršulínsky, Dominikánsky, Premonštrátsky,..) sa zatiaľ nenašlo podobné riešenie. V niektorých kostoloch síce majú neoficiálne „riešenia“ cez rôzné zadné uličky, avšak k ním sa bežný návštevník nedostane.
Kostoly postavené za posledné roky sú naštastie bezbariérové a v niektorých z nich sú dokonca aj bezbariérové toalety. Z tejto skupiny kostolov som bol v Kostole sv. košických mučeníkov na sídlisku Nad Jazerom, na Terase v Kostole sv. Gorazda a viem, že podobne bezbariérové to je aj v najnovšom kostole v Košiciach na sídlisku KVP – Božieho milosrdenstva. Na Podhradovej u sv. Ondreja, či v Kostole Božkého Srdca Ježišovho u Jezuitov či „u mňa“ v Krásnej v Kostole sv. Cyrila a Metoda stoja síce kostoly dlhšie, ale rampami, či inými riešeniami sa tam dá dostať bez väčších problémov.

Matúš Knap