Výlet v Červenom Kláštore

   Minulý rok koncom augusta som šla s rodinou do Červeného Kláštora. Išli sme v rámci zájazdu s naším duchovným zo Skároša. Ráno o siedmej bola najprv svätá omša u nás v Skároši. Po omši sme šli autobusom od kostola smerom do Červeného Kláštora. Cestou sme sa zastavili v susednej dedinke a tam k nám nastúpili ďalší cestujúci.

   Šli sme po diaľnici, prešli sme cez dva tunely a už doobeda sme boli v Červenom Kláštore (obec na hraniciach s Poľskom, pozn. red. ). Pred dedinkou Červený Kláštor sa dá ubytovať v pekných drevených chatkách. Ešte nebolo ani jedenásť, keď sme zastavili na parkovisku. Potom sme šli pomaličky peši k Červenému kláštoru (múzeum a národná kultúrna pamiatka, pozn. red.). Kláštor bol vzdialený asi 20 minút od zastávky, ale už odtiaľ ho bolo dobre vidno. V kláštore sme si kúpili pohľadnicu a lístky na prehliadku múzea. Mali sme chvíľu času, takže sme sa prešli cez mostík ponad Dunajec smerom na poľskú stranu. Na slovenskej strane bol stánok, v ktorom som si kúpila magnetku. Na poľskej strane neboli stánky ale kemp, tak sme sa vrátili naspäť.

   O jedenástej sme šli na prehliadku do múzea. Mali sme sprievodcu, ktorý nás povodil po celom kláštore. Počas prehliadky sme videli habity, ktoré nosili mnísi, čo tam kedysi žili. Náš sprievodca nám hovoril, že kláštor založili kartuziánski mnísi. Po nich tam prišli kamaldulskí mnísi. Žili veľmi skromne. Modlili sa, hospodárili, pestovali bylinky a vyrábali pivo. Bývali v izbách, ktoré sa volali cely. Mali obyčajný drevený nábytok: posteľ, kľakadlo, stolík a stoličku. Jedli v spoločnej jedálni, kde boli stoly a dlhé drevené lavice. Sväté omše mali každý deň v Kostole sv. Antona Pustovníka. Boli sme sa pozrieť aj dnu a najviac sa mi tam páčil oltár a bočné sochy.

   Vonku sme videli slnečné hodiny a kláštornú studňu, pri ktorej sprievodca žartoval. Robil si srandu a hovoril deťom, že keď nebudú počúvať rodičov a starých rodičov, tak ich tam hodia. Nielen deti, ale aj naši sa z toho smiali. 

   Sprievodca nám hovoril o mníchovi Cypriánovi, ktorý kedysi liečil ľudí, viedol kláštornú lekáreň a vyrobil aj známy herbár. Dnes je v kláštore Cypriánova lekáreň a manufaktúra. Tam sa vyrábajú bylinkové čaje a mastičky z miestnych bylín. Manufaktúra a piváreň pribudli nedávno.

   Keď sme vychádzali z kláštora, zastavili sme sa aj v pivárni. Vyrábajú sa tam pivá podľa starých receptov. Voňal tam kvások a bolo tam veľmi teplo. V reštaurácii predávali sladké kláštorné pivá, ktoré potom naši ochutnali. Veľmi im ale nechutili, lebo boli ozaj veľmi sladké. V kláštore bolo super, len škoda, že sú tam schody a že kláštor nie je bezbariérový.

  Poobede sme sa odviezli autobusom k stánku, v ktorom predávali lístky na plť. Kúpili sme si lístky a rozdelili sme sa na skupiny. Ja som šla na plť s rodinou. Okrem cestujúcich boli na každej plti dvaja pltníci. Mali čierne nohavice, bielu košeľu a vzorovaný goralský klobúk s mušľami. Cestou sme obdivovali prírodu a skaly. Videli sme aj Tri koruny na poľskej strane Dunajca. Hlavný pltník, ktorý bol vpredu, nám rozprával legendy. Spomínal aj tú najznámejšiu o mníchovi Cypriánovi. Ten si vraj urobil krídla a skúšal preletieť z Troch korún ponad Dunajec. Plavili sme sa pomaly, takže plavba trvala viac ako dve hodiny.

   Boli riadne vlny, preto niektorí, hlavne deti, mali plávacie vesty. Ja som sedela v strede vedľa mamky a tetinej netere. Za nami sedeli ďalší mamini súrodenci a tetin synovec, takže som sa vôbec nebála. Na plti som sa plavila prvýkrát. Bolo to super. Plavili sme sa niekoľko kilometrov z Červeného Kláštora do dedinky Lesnica na hraniciach s Poľskom. Tam sme vystúpili a navzájom sme sa počkali. V prístave nám dali fotku, ktorú nám urobili počas plavby. Bolo to pre nás príjemné prekvapenie. 

   Potom sme sa šli najesť do reštaurácie, kde hrala príjemná živá hudba. Bolo už zhruba päť hodín, keď sme zišli dolu k autobusu. Z Lesnice sme sa odviezli naším autobusom naspäť do Skároša. O pol ôsmej večer sme boli už doma. Bol to krásny výlet. Ďakujem mamke, že ma na tento výlet zobrala. Mamka, mám Ťa veľmi rada. Z výletu sa mi najviac páčila plavba na plti. Odporúčam ju každému, kto to ešte nezažil.

 Danka Podhorová