Výlet v Bachledovej doline

 Milí priatelia, mám pre vás svoj ďalší článok. V ňom si spolu trochu zacestujeme. Vyberieme sa do Bachledovej doliny. Pre tých, ktorí tam ešte neboli a chceli by sa tam ísť pozrieť, poviem, že Bachledova dolina sa nachádza pri obci Ždiar. Dúfam že vás môj článok zaujme, prajem vám príjemné čítanie.

V nedeľu 3. septembra prišiel z Holandska na 2 týždne môj brat Matúš. A práve on aj s mojím otcom tento výlet vymyslel. Najprv som si myslel, že pôjdu len oni dvaja, ale povedali mi, že pôjdem s nimi aj ja. Potešil som sa, ale priznám sa vám, nevedel som si dosť dobre predstaviť, ako sa tam s vozíkom budem pohybovať. A už vôbec by mi nenapadlo, že sa poveziem lanovkou. Ale o tom neskôr, nebudem predbiehať.

Inšpiráciu na výlet sme dostali od synovca otcovej priateľky Majky, Mareka, ktorý tam tiež bol so svojou rodinou. Povedal otcovi, že sa tam dá bez problémov dostať s kočíkom aj s invalidným vozíkom. Tak sme sa to rozhodli vyskúšať.

Z Lubeníka sme vyrazili okolo 9-tej a do Bachledovej doliny sme dorazili o 11:15 hod. Po vystúpení z auta sme išli zaplatiť vstupné. Potom sme už vyrazili k lanovke. Za pomoci lanovkárov sme nastúpili do lanovky a vyviezli sme sa k Chodníku korunami stromov.

Keďže som v Bachledovej doline bol prvý, ale určite nie poslednýkrát, veľmi som si to užíval. Bolo úžasné sledovať tú nádhernú tatranskú prírodu z výšky. Cítil som sa, akoby som lietal. Bolo to proste WOOOOW. 

Po vystúpení z lanovky sme si to namierili k chodníku korunami stromov. Teraz by som tu rád vyzdvihol elegantnú bezbariérovú prístupnosť. Celý tento chodník a neskôr aj vyhliadku, ktorá má 9 poschodí, som si bez problémov prešiel sám. Touto cestou môžem všetkým, ktorí tu ešte neboli a chceli by tu byť, vrelo takýto výlet odporučiť. Chodník korunami stromov ako aj vyhliadka je ideálna nielen pre ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj pre rodiny s malými deťmi v kočiaroch. Veľmi ma tiež okrem výhľadu z lanovky uchvátil aj výhľad z chodníka korunami stromov. Bol to doslova raj na zemi. Taktiež som si užíval aj vyhliadku. 

Po absolvovaní tohto krásneho vyhliadkového zážitku sme sa išli ešte občerstviť. Potom sme sa opäť zviezli lanovkou dole, kúpili sme si ešte na pamiatku magnetky ako suveníry a vybrali sme sa domov.

Na záver článku by som chcel vysloviť Maťovi aj otcovi jedno veľké ĎAKUJEM. Výlet som si neskutočne užil. Som rád, že som sa toho mohol zúčastniť a vidieť tú krásu. Je málo miest, kde sa ako človek so zdravotným postihnutím dostanem, preto som rád, že sa toto podarilo a ešte raz ĎAKUJEM. Ako som už povedal, určite som tam nebol poslednýkrát a určite sa tam niekedy nabudúce opäť rád vrátim. Milí priatelia, nateraz je to odo mňa všetko, do písania a čítania nabudúce.

Tomáš Hudák.