Výlet na Dedinkách
29. 05. 2025 Autor: Tomáš Hudák
Milí priatelia, vážení čitatelia časopisu Klubčík a milovníci cestovania, vitajte pri čítaní môjho nového článku. V jeho úvode mám pre vás otázku. Boli ste už niekedy v obci Dedinky? Ak ešte nie, v nasledujúcom príspevku vás pozývam na výlet práve do tejto krásnej obce.
Obec Dedinky sa nachádza v okrese Rožňava. Cesta z Lubeníka do Dediniek je dlhá 57,3 km a trvá skoro hodinu, presnejšie 54 minút. Kto by sem chcel prísť napríklad z Košíc, cesta je dlhá 103, 8 km a potrvá hodinku a pol. Ak sa rozhodnete pre výlet na Dedinkách, môžem vám ho jedine odporúčať. Bol som tam prvýkrát pred viac ako dvadsiatimi rokmi s mojou rodinou a s rodinou kolegyne mojej maminy. O tomto výlete ale písať nebudem. Teraz sa spolu prenesieme do minulého roka. Prajem vám všetkým príjemné čítanie.
V jedno krásne júnové ráno sa môj otec a jeho priateľka Majka rozhodli, že si spolu spravia výlet na Dedinky. A pri tejto príležitosti preskúmajú, ako a či je vôbec možné pohybovať sa tam na vozíku. Otec chcel, aby sme tam potom išli aj spolu, keď sa bude dať. Po ich návrate domov som sa dozvedel, že bude možné, aby som išiel aj ja, tak sme sa dohodli, že o týždeň neskôr, v ďalšie krásne júnové ráno, tam spolu pôjdeme.
Išli sme tam tentoraz len my dvaja s otcom. Z Lubeníka na Červenú Skalu sme vyrazili ráno autom. Červená Skala je miestna časť Šumiaca, obce v okrese Brezno. Pri železničnej stanici sme odparkovali auto a niečo po ôsmej nám už išiel vlak na Dedinky. Na výlet som sa veľmi tešil. Tešil som sa hlavne na tú cestu vlakom. Keďže tento vlak nemal plošinu, ako dnes už niektoré vlaky majú, museli nám pri nastupovaní doň, a neskôr aj pri vystupovaní, pomôcť páni železničiari, za čo im patrí naša vďaka.
Vo vlaku sme s otcom debatovali o tom, kedy som naposledy išiel vlakom a či som vôbec išiel vlakom. Ak som vôbec išiel vlakom, tak to som musel byť ešte veľmi malý. Otec povedal, že sa mu zdá, že som už vlakom cestoval. Ako sme tak išli na tie Dedinky, spomenul som si, že som predsa len už vlakom cestoval. Bol to vlak s plošinou. Keď som mal asi dvanásť alebo trinásť rokov, šli sme so školou na deň do Tatier. Ráno sme šli tam a pred večerom späť. Tuším to bolo na Deň detí. Nepamätám si to už až tak presne, veď sú to už roky. Viem len toľko, že tam s nami bol aj jeden politik, pán Ján Langoš. Dnes už, žiaľ, nie je medzi nami. Ale nie o tom som chcel písať, to som len tak okrajovo spomenul. Vrátim sa k výletu na Dedinkách.
Cestu vlakom som si neskutočne užíval. Kochal som sa pohľadom na krajinu. Bol som ako ten doktor v podaní pána herca Rudolfa Hrušinského vo filme Vesničko má středisková. On sa tiež tak kochal. Ale mne sa na rozdiel od neho, chvalabohu, nič nestalo. Bol som unesený krásnou krajinou. Ako sme tak išli, tak som rozmýšľal, že na tom našom krásnom malom Slovensku máme toľko krásnych miest. A my sa vyberáme na dovolenky do zahraničia. Teda nie všetci, len niektorí. Mali by sme si všímať krásy našej domoviny a zaujímať sa o to, čo tu máme. Ale dosť bolo mudrovania, je na každom človeku, kde chce stráviť dovolenku.
Cestou tam aj späť sme šli cez asi sedem tunelov. Po príchode na Dedinky sme sa vybrali k mostu a sledovali rieku a ryby v nej. Po chvíli sme sa vybrali cestou hore popri rieke. Postupne sme sa dostali k domom, chatám, penziónom, hotelom a reštauráciám. Neobišli sme však ani krásny Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Jeho názov som zistil neskôr na nete, keď som pripravoval tento článok. Dovnútra sme ale nešli, možno niekedy nabudúce.
Nejaký čas sme spolu ešte strávili pri vode. Čas postupne ubiehal. Po absolvovaní celej pre mňa dostupnej trasy sme už pomaly museli ísť na vlak. Určite sa tam toho dalo vidieť aj viac, ale čas bol neúprosný. Cestou k vlaku sme sa ešte chceli najesť v jednej reštaurácii, ale keďže bolo len jedenásť hodín, obed ešte nepodávali a o pol dvanástej nám už išiel vlak spať domov. Po príchode naspäť na Červenú Skalu a vystúpení z vlaku sme už šli len k stanici pre auto, nasadli sme doň a mazali domov.
Čo povedať na záver? Chcem sa touto cestou opäť veľmi pekne poďakovať otcovi, ktorý tento výlet vymyslel, že sme ho spolu zrealizovali. Oci, ďakujem! Prežil som neskutočne nádherný deň, k čomu prispelo aj krásne slnečné počasie. Hlavne som si užíval tú cestu vlakom. Ako sa vraví, bol to deň „na parádu“. Všetko vyšlo tak, ako malo. Som rád, že som sa tohto výletu zúčastnil a mal som možnosť vidieť toto krásne miesto. Je to doslova a dopísmena raj na zemi. Bol som rád, že som sem mohol ísť aj z toho dôvodu, že je, bohužiaľ, málo miest na Slovensku, na ktoré sa ja ako vozičkár dostanem.
Ako som povedal už v úvode tohto článku, všetkým vám, ktorí ste tu ešte neboli a chceli by ste sa sem prísť pozrieť, môžem toto miesto vrelo odporúčať. Prísť sem, samozrejme, môžu aj tí, ktorí tu už boli a radi sa sem vrátia. Ja sa na Dedinky ešte určite rád vrátim. Priatelia, s odporúčaním návštevy tohto nádherného miesta sa s vami lúčim a teším sa na stretnutie pri ďalšom článku.
Tomáš Hudák
Zdroje informácií:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dedinky
https://www.slovenskyraj-info.sk/vychodiska_tur_dedinky.php
https://www.keturist.sk/info/turisticke-vychodiska/smer-volovske-vrchy/obec-dedinky/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8Cerven%C3%A1_Skala_(%C5%A0umiac)
https://www.rome2rio.com/sk/s/Ko%C5%A1ice/Dedinky
