Vladimír Menšík

Ako som spomínal už možno veľakrát, či už vo svojich článkoch alebo pri osobných stretnutiach v klube, mám veľmi rád filmy a seriály. Akčné, drámy, dobrodružné, hudobné, životopisné, atď. Zo všetkých najradšej mám staršie české komédie. S legendárnymi hercami ako František Filipovský, Jiří Sovák, Josef Somr, Luděk Sobota, Miroslav Moravec,

Ladislav Potměšil, Jiři Krampol, Josef Kemr, Jiři Lábus, Oldřich Kaiser, Miroslav Donutil, Bolek Polívka, Rudolf Hrušinský starší, Rudolf Hrušinský mladší, Jiří Bartoška, Stella Zázvorková, Jiří Kodet, Helena Rúžičková, Miloš Kopecký či Vladimír Menšík. Tých osobností českého filmu, čo mám rád, je veľa. Trvalo by dlho, kým by som ich  tu všetkých vymenoval a zaručene by Vás to všetkých nudilo a otravovalo. O niektorom z nich napíšem niekedy nabudúce. Práve život a umenie posledného menovaného, Vladimíra Menšíka, by som chcel vyzdvihnúť a priblížiť v tomto svojom článku. O kráľovi komikov Vlastovi Burianovi som písal pred nedávnom, v predošlom článku. Teraz chcem venovať svoju pozornosť práve jemu, dovolím si povedať, nasledovníkovi, Vladimírovi Menšíkovi. Myslím si, že tak ako Burian, tak aj Menšík a mnohé ďalšie legendy si moju pozornosť zaslúžia. Ešte ako malý chlapec som zažil jeho slávne televízne Silvestre. Ešte aj teraz, dvadsaťosem rokov po jeho smrti, si jeho herecké a zabávačské umenie rád pripomeniem. Aj keď žiaľ, už len vďaka reprízam v televízií. Ale vždy sa pri tom stále rád zasmejem. Niekedy  mi padajú až slzy od smiechu.

Bol to jeden z mojich obľúbených českých hercov. Mal som a stále mám rád jeho nezabudnuteľný humor a jeho nezabudnuteľné hlášky, nielen zo spomínaných Silvestrov a iných  zábavných programov, ale aj jeho úlohy vo filmoch a seriáloch. Hral napríklad vo filmoch Když rozvod, tak rozvod, Půl domu bez ženicha, Múj brácha má príma bráchu a v jeho pokračovaní Brácha za všechni peníze a v seriáloch Byl jednou jeden dúm, Chalupáři, Zkoužky z dospělosti, či My všichni školou povinní. Poďte si teraz spolu so mnou  priblížiť jeho život a kariéru. Vladimír Menšík sa narodil  9. októbra 1929. Narodil sa v Ivančiciach, v okrese Brno-vidiek v juhomoravskom kraji. Bol to  český herec, moderátor, ľudový rozprávač, zabávač a držiteľ ocenia Národný umelec. V divadle hral len veľmi málo. Pričuchol k nemu v hudobnom súbore Adolfa Pišteláka. Najprv vyštudoval priemyslovku a nejaký čas pracoval v Brnianskych strojárňach. Neskôr sa pokúsil dostať na Brniansku  JAMU, čo sa mu podarilo na druhý pokus a po absolutóriu v roku 1953 nastúpil do Vesnického divadla, kde ho v roku 1955 objavil E. F. Burian, ktorý ho tiež angažoval. Aj napriek tomu, že tu dostal veľa príležitostí, a hoci bol divadlom úplne pohltený, túžil si zahrať vo filme. Väčšinu zo svojich 150-tich úloh stvárnil v televízií a vo filme. Jeho vôbec prvé účinkovanie pred kamerou prebehlo vo filme Velka příležitost, a to viac menej ako komparzista. Až vo filme Dedeček automobil režiséra Alfréda Radoka, kde si zahral talianskeho mechanika, na seba výrazne upozornil. Vďaka svoje práci vo filme sa dostal do konfliktu s E. F. Burianom, ktorý film nemal v láske. Z divadla odišiel, a v roku 1958 podpísal zmluvu s Filmovým štúdiom Barrandov. K divadlu sa vracal už  viac menej ojedinele. V 50. a 60. rokoch sa jeho kariéra  rozbehla naplno. Nebol len komediálnym hercom. Dokázal bravúrne stvárniť aj tragikomické, či dokonca dramatické  úlohy. V 70. rokoch sa už  objavoval prevažne v komediálnych úlohách, a to ako vo filmoch, tak aj v rozprávkach a v seriáloch. Jednalo sa, ako som už v úvode povedal, o veľkého zabávača, konfereciéra, a hlavne excelentného rozprávača. Tiež som už povedal, že vytvoril cez 150 úloh. Vystupoval doslova v stovkách televíznych programov. Za  zmienku stojí program Bakalári. Pre tých neskôr narodených pripomeniem, že išlo o program, do ktorého televízni diváci posielali svoje námety a životné príbehy, podľa ktorých vznikali televízne poviedky a hrali v nich rôzni herci. Nezabudnuteľné je tiež konferovanie Silvestrovských estrád. Celé dlhé roky trpel ťažkou astmou. Bol silný fajčiar a bol taktiež závislý na alkohole, čo ho zdravotne úplne zdecimovalo. Naposledy stál, lepšie povedané sedel, pred kamerou, 27. mája 1988 v programe ABECEDA. Zomrel o dva dni neskôr, 29. mája v Brne. Pochovaný je na pražských Olšanských cintorínoch. Vladimír Menšík bol dvakrát ženatý. S prvou manželkou Věrou mal dve deti – syna Petra a dcéru Vladimíru. S druhou manželkou Oľgou mal tiež dve deti – syna Jána a dcéru Martinu, ktorá sa ako jediná stala herečkou. Jeho rodný dom v Ivančiciach zdobí pamätná doska. V blízkom pamätníku sa tiež nachádza stála výstava Vladimíra Menšíka. 29.apríla 2007 bola slávnostne otvorená Rozhľadňa Vladimíra Menšíka na Hlíně. V Dolnej Polici, čo je časť Žandova na Českolipsku mali Menšíkovci niekoľko rokov chalupu. V roku 2005 ponúkla Oľga časť vybavenia z chalupy Vlastivednému múzeu v Českej Lípe. Múzeum čoskoro potom  vytvorilo na prízemí hlavnej budovy samostatnú miestnosť, expozícia nesie názov Na chalupe Vladimíra Menšíka. V Brne do roku 2013 existovala kaviareň Vladimíra Menšíka, ktorú vlastnil jeho syn. Na záver tohto, myslím si, pútavého  rozprávania, alebo ak chcete, skôr čítania o tomto legendárnom hercovi, by som Vám o ňom povedal pár zaujímavostí:

- Vladimír Menšík vedel hrať na piano a mandolínu.

- hral závodne hádzanú a rekreačne futbal.

- keď mal prísť na prvú skúšku divadelnej hry Ťažká Barbora, ktorú režíroval Jan Werich, zaspal a Werich mu už druhú šancu nedal

Tempo Vladimíra Menšíka bolo naozaj hektické. Denne robil až tri besedy spoločne s niekoľkými kolegami, napríklad aj dvadsaťkrát za dva týždne. Cez prázdniny potom točil filmy. Vždy si so sebou nosil veľké množstvo liekov, niektoré z nich neboli ani vo vtedajšom Československu dostupné. K tomuto hektickému nasadeniu mal hneď niekoľko dôvodov: jednak miloval kontakt s ľuďmi, a tiež finančne podporoval veľkú časť svojej rodiny.

Desať rokov bol v KSČ, ale pre pasivitu bol vylúčený, z oficiálnych akcií KSČ sa mu darilo vykrúcať. Na národného umelca ho navrhol Gustáv Husák.

Nemal rád natáčanie Bakalárov, považoval to za guľu na nohe, ktorá je k zúfaniu pravidelná a nudná, kde je zovretý banálnym textom.

Radšej ako Bakalárov mal natáčanie programu Křeslo pro hosta, do ktorého si pozýval predovšetkým vedcov a lekárov. Ako náhle bol však nútený pozývať aj komunistických funkcionárov, snažil sa z programu vyvliecť. Kvôli tomu sa pohádal aj s vtedajším riaditeľom Československej televízie - Janom Zelenkom. Účinkovania v programe sa údajne zbavil tak, že na jedno natáčanie prišiel opitý.

Ako svojho najobľúbenejšieho spisovateľa označil Liona Feuchtwangera. Mal rád napríklad vojnovú literatúru. Rodným menom bol Vladislav po otcovi, ale vraj na prianie E. F. Buriana si ho zmenil na Vladimír. Do penzie chcel odísť skôr, využil chyby úradníčky a všade uvádzal svoj dátum narodenia 1924, čím sa urobil o päť rokov starším. To bol ale beťár. Režisér Miloš Forman sa o Vladimírovi Menšíkovi vyjadril: ,,Chcem sa vyhnúť objavovaniu dávno objaveného. Totiž, že Vladimír Menšík bol GÉNIUS, a že patrí do svätej trojice vedľa Vlasta Buriana a Jana Wericha. Všetci ostatní sú iba ich apoštoli.“ V štyroch svojich filmoch aj spieval a v dvoch filmoch bol aj autorom námetu. Posledným jeho filmom bol film Hurá za ním. Ako som už skôr uviedol, nezabudnuteľný a nenahraditeľný Vladimír Menšík zomrel 29. mája 1988 vo veku nedožitých 60 rokov. Česť jeho pamiatke!!!! Odpočívajte v pokoji Pán Herec!!!

Informácie pochádzajú z Wikipédie.

Tomi Hudák