Veľká noc

Čoskoro budú sviatky jari - Veľká noc. Preto som sa rozhodol, že nasledujúcich pár riadkov a viet venujem tejto téme a tomuto sviatku. Nebudem tu ale rozpisovať jej históriu a význam, to by bolo na dlho, ale opíšem Vám, ako som tento sviatok trávil ja kedysi, keď som bol mladší. Žila ešte moja mamina. Mali sme s otcom a dvoma bratmi koho oblievať a šibať v rámci rodiny.

Mamu, tetu, krstnú a aj starkú (otcovu mamku), kým ešte žila. Rodinu v Košiciach, teda babku, tetu a neskôr aj dve moje sesternice sme šibali, oblievali a voňavkovali, len keď sme tu boli. Inak sme sem za týmto účelom nechodili až z Revúcej. Kým by sme prišli a obehali všetkých, bol by obed, a potom by sme zase šli domov. Ešte keby tak Košice boli bližšie k Revúcej, tak by sa to dalo. Cesta tam a späť trvá skoro dve hodiny, a to sa potom naozaj neoplatí. Ale poďme pekne po poriadku a nepredbiehajme. Hneď ako sme vstali, vzali sme útokom spálňu, kým bola mamina v pyžame a v posteli. Poriadne sme ju vyobšívali korbáčom, vyoblievali a vyvoňavkovali. Potom sa mama musela prezliecť. Neskôr mamina popripravovala stôl a jedlo naň. Naše Veľkonočné menu (ako asi u väčšiny Slovákov) pozostávalo zo zemiakového šalátu, šunky, hrudky (alebo ak chcete syrka), klobásky, vajíčok, a samozrejme nesmieme zabudnúť na cviklu s fajným a občas aj dobre štipľavým chrenom. Po raňajkách sme sa vybrali do akcie. Chodili sme najprv po rodine a potom aj po niektorých susedoch, ale len na našom poschodí. To bolo v časoch, keď ešte teta a krstná s rodinami bývali v Revúcej a žil ešte môj ujo Karol aj moja starká. Tí však už žiaľ nie sú medzi nami. Ostatná rodina je rozlezená po Slovensku a jedna z mojich sesterníc žije v Anglicku. Mimochodom tých sesterníc mám sedem, tak som sa mal čo obracať. Bratranca nemám ani jedného, ale to som už odbočil mimo témy. Rád na to spomínam, ako sme tam chodili a zišla sa rodina pokope. Niekedy mi to aj chýba, hlavne členovia rodiny, čo už nie sú medzi nami. Ale tak to chodí, taký už ten život je. S ostatnou rodinou sa vídam, ale už nie tak často. Posielame si aspoň pohľadnice, voláme si, ale sme v kontakte už len cez net. Vďaka Bohu zaň. Keď som bol malý, odnášal som si výslužku v podobe sladkostí a neskôr aj nejakú finančnú odmenu alebo aj po poháriku, haha. Ale Veľká noc nie je samozrejme o tom, že si dobre zamaškrtíte atď., ale najmä o duchovnom. To som len tak spomenul. Hlavne som sa vždy tešil, že rodina bola spolu. Do kostola sme na Veľkú noc nechodili. Po návrate do Revúcej zo školy v Košiciach som, ako už viete z mnohých mojich článkov, chodil na faru na spevokol. Bolo tam síce dosť dievčat, ale oblievať, šibať či len tak pofŕkať voňavkou som ich nechodil. V tom čase chodievali do kostola. Inak som tam veľa kamarátok nemal. Takto som trávieval Veľkú noc ja. Teraz chodia po oblievačkách už len moji dvaja bratia. Chodievajú po kamarátkach. Ja už nechodím. Ako už viete, bývam už v Lubeníku. Tam už mám len otcovu priateľku Majku a jej mamu. Ale tie šibať nebudem, len tak navoňavkujem alebo oblejem troškou vody, aby sa nepovedalo. Ale všetko s mierou. Nič sa nemá preháňať. Možno časom aj tam bude koho oblievať a šibať, keď si tam nejaké kamarátky nájdem, haha. Nechám sa prekvapiť. Momentálne som v Košiciach, tu nebudem asi nikoho oblievať. Domov pôjdem až po sviatkoch, na výročie úmrtia mojej maminy. V závere článku by som Vám chcel popriať príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov.

Tomi Hudák