Tréningový deň boccii v Prešove

Poslednú marcovú stredu sme vycestovali s mojim kamošom Mišom Semanom do Prešova. Boli sme tam pozvaní Borisom Klohnom zo združenia ZOM Prešov na ich tréning v paralympijskom športe boccia.

Prvýkrát som si mohol vyskúšať super pomôcku – rampu, bez ktorej by som nevedel zahrať loptičku na správne miesto. Keďže spadám do kategórie BC3, túto pomôcku by som mohol využívať aj oficiálne na nejakom turnaji či zápase. Spočiatku som sa musel naučiť správne nasmerovať rampu pomocou asistenta, a tiež výšku umiestnenia loptičky, ktorou môžem ovplyvniť silu „hodu“.

Zaujímavosťou je, že keďže rampu smeruje asistent, ten musí byť posadený chrbtom k hre, a tým pádom nevidí celý čas priebeh hry. Otočiť sa môže, až keď skončí hra. Môj asistent Janči sa k tejto novej skúsenosti vyjadril: „Bolo to pre mňa zaujímavé ale aj veľmi ťažké, pretože som nemal celý čas šajnu o tom, či Matúš v zápase vyhráva, ako ma rozložené loptičky a to ma trošku ubíjalo, pretože som v tomto smere veľmi zvedavý.
Mišo je v kategórii BC2. To znamená, že si vie loptu vziať aj hodiť samostatne.
Okrem nás, tam bolo aj zopár boccistov z Prešova, a tak sme si mohli zmerať sily aj v priateľských zápasoch. Nemohlo chýbať košické derby medzi mnou a Mišom a musím sa pochváliť, že som ho vyhral, hoci až v rozstrele J. Pravdou ale je, že ja som hral s pomocou rampy, a teda som mohol svojho „jacka“ (bielu loptičku, ktorá sa hádže ako prvá, a ku ktorej potom mieria ostatné loptičky) zahrať ďalej, čím som to Mišovi dosť sťažil. Tento šport sa mi veľmi zapáčil, hoci celkovo nie som veľmi športový typ. Mohol som sa odreagovať a dobre si zasúťažiť. Týmto povzbudzujem aj iných, aby tento šport určite vyskúšali. My s Mišom sa plánujeme zúčastňovať týchto tréningov pravidelne.

Matúš Knap