Štúrovci 4. diel

Milí čitatelia, prinášam vám krátke zhrnutie filmu, na ktorý sme si opäť našli v klube čas. S obdivom sme sledovali, ako sa vyvíjali osudy našich hrdinov v predposlednom 4. diely.

Nepokoje v roku 1848-1849 v Uhorsku mali za následok utlmenie práce Štúrovcov pre národ, ba dokonca im hrozilo nebezpečenstvo v podobe zatýkania a väznenia. Maďarská vláda zakázala vydávanie Slovenských národných novín a Janko Kráľ bol zatvorený vo väzbe.

Ľudovít Štúr pred prenasledovaním odišiel do Prahy, kde prebieha tiež národné hnutie Čechov. Českí národovci navrhujú založiť spolok SLOVANSKÁ LIPA. Spolok by sa stal útočišťom pre Slovákov a aj pre Slovanov. Štúr bol v Prahe vrelo prijatý, to posilnilo jeho odhodlanie pokračovať v práci ďalej. Slovenský národ sa nechce vzdať svojej nadobudnutej slobody. Je odhodlaný za ňu bojovať. No Maďarom sa to nepáči. Hlavný župan Nitrianskej stolice dostal poverenie zakročiť proti Štúrovcom a umlčať celú revolučnú činnosť Slovákov. On sa radšej vzdáva svojej funkcie, akoby bojoval krvavými prostriedkami.

Na stretnutí v Liptovskom Mikuláši zhromaždený ľud na čele s Hurbanom a Štúrom sformulovali Žiadosti slovenského národa. Chceli ich predložiť Uhorskej vláde, no maďarská garda sa im snažila v tom zabrániť. Hurbanovi a Štúrovi hrozí zatknutie, preto museli utiecť. Rovnako búrlivá situácia je aj v Prahe u českých národovcov.

Na slovanskom sneme v Prahe bol sformulovaný Manifest, v ktorom žiadali rovnaké práva pre všetky národy žijúce v Rakúsku a Uhorsku. Po zjazde nasledovala demonštrácia, ktorej vojská generála Windischgrätza a národnostné hnutie v Čechách bolo rovnako potlačené, ako aj na Slovensku. Slováci sa však nechceli tak ľahko vzdať. Utvorili Slovenskú národnú radu na čele s Hurbanom, Štúrom a Hodžom. Bola to historicky prvá slovenská vláda. Zhromažďujú sa slovenskí dobrovoľníci, ktorí si so zbraňou v ruke chcú vybojovať svoje národnostné požiadavky. Za svoje požiadavky sú ochotní položiť aj život.

Výprava slovanských dobrovoľníkov aj z Chorvátska sa z Viedne cez Moravu premiestňujú na Slovensko, aby pomohli Slovákom v boji proti maďarskému národnostnému útlaku. Pripájajú sa k nim slovenskí dobrovoľníci z Myjavy a okolitých dedín. Sú vyzbrojení len cepmi, kosami, sekerami a vidlami, ale odhodlaní vybojovať si svoju slobodu spod maďarského útlaku. Plnila sa Košútova výzva: Ak sa chcú Slovania oslobodiť, musia sa chopiť meča. Chopili sa ho už Srbi, Chorváti, tak sa ho musia chopiť aj Slováci. Aj napriek veľkému bojovému odhodlaniu boli dobrovoľnícke výpravy potlačené. Maďarská garda bola početnejšia a lepšie vyzbrojená. Cisár Ferdinand si poslušnosť Maďarov zabezpečil potlačením povstania Slovanov. Odhodlaní Slováci sa však nechceli vzdať. Svoje národnostné požiadavky predložili v roku 1849 novej vláde a cisárovi Františkovi Jozefovi.