Štúrovci 2.diel

V tomto týždni sme si v DK spoločne pozreli 2. diel seriálu Štúrovci.

Po dvoch rokoch štúdia na univerzite v Halle sa Ľudovít Štúr vracia do Uhorska. Tento návrat znamenal pre neho začiatok nového boja o udržanie národných práv. Radikálne zákroky uhorských úradníkov a policajtov boli namierené proti snahám zvyšovať vzdelanostnú a kultúrnu úroveň nemaďarských národov.

Situáciu sťažovalo aj zvolenie grófa Karola Zaya za generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi. Zay podporoval myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku - maďarského národa. Štúra osobne poznal a spočiatku prejavoval voči nemu sympatie, pretože si vážil jeho vzdelanosť a nadanie. Neúspešne písomne i ústne vyzýval Štúra k spolupráci pre maďarské záujmy, pretože v nich videl perspektívu pre budúcnosť krajiny.

Po príchode z Nemecka sa Štúr v prvom rade usiloval opäť získať miesto námestníka profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Zay však bol proti, po smrti prof. Palkoviča plánoval so svojimi prívržencami katedru definitívne zrušiť. Vec sa dostala na zasadanie konventu a po dlhých prieťahoch začal Štúr ako suplent prof. Palkoviča prednášať.

Maďarskí predstavitelia však neustále vyvíjali tlak na Slovákov, Štúr a slovenskí národovci boli nútení žiadať ochranu u panovníka. Spísali dobropis, v ktorom žiadali, aby mohli vydávať časopis vo vlastnej reči, aby sa v cirkevných záležitostiach ponechala latinčina, lebo maďarčine ľudia nerozumeli. Tiež prosili panovníka o ochranu pred perzekúciou, o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v Uhorsku. Žiadali aj odstránenie Zaya z miesta inšpektora školstva a cirkvi.

Štúr mal veľa neprajníkov. Maďarské noviny písali články proti nemu a jeho snahám. On ale neustále povzbudzoval svojich spolupracovníkov, aby bojovali, aby boli odvážni a ozývali sa. Hovoril im: „ Šliapať možno iba po takom človeku, ktorý si dá po sebe šliapať. Keď si naše práva nedáme šliapať ničomníkmi, ale ozveme sa slovom i skutkom, nebudeme sa pod ich nohami zvíjať ako červy.“ Štúr silno vyzdvihoval aj svornosť a potrebu vodcu. ,,Nikde sa toľko nehovorí o svornosti, ako u nás. To preto, že jej niet! Nikde toľko nebedákajú nad jej nedostatkom. To preto, že ju treba. Na čele musí stáť osoba, ktorá je povolaná. Tak ako duch potrebuje telo, aby sa prejavilo, aj zákony musia mať človeka, ktorý nad nimi bdie.“

Začiatkom roka 1843 oboznámil Ľudovít svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho rozšírenosť, pôvodnosť a zrozumiteľnosť.

Učiteľ Samuel Jurkovič zakladá miestne ochotnícke divadlo. Považuje ho za účinný nástroj na šírenie vzdelanosti a osvety. Divadlu sa na území Slovenska venujú v tých časoch najmä študenti. Jurkovič vedie vo svojom ochotníckom divadle skupinu mladíkov z bratislavského lýcea, ktorí sa aktivizujú okolo Ľudovíta Štúra. V tom čase ženy nemali prístup na divadelnú scénu, všetky úlohy hrali muži. Jeho dcéra, Anička Jurkovičová, je prvá žena, ktorá aj napriek neprajným okolnostiam s nadšením hrá. Jurkovič dostáva od mestskej rady zákaz hrať, opäť má v tom prsty Zay.

Aj situácia na lýceu sa komplikovala. Tlaky na odstránenie Štúra z postu zástupcu profesora Palkoviča silneli a ich vyhrotenie v decembri 1843 malo za následok definitívne pozbavenie Štúra z tejto funkcie. Stál za tým práve Zay. Štúrovi najprv zakázali prednášať, neskôr ho definitívne suspendovali. Prejednávania jeho odvolania sa uskutočnili počas zimných prázdnin, symbolicky na Štedrý deň a Silvestra. Takto sa mala eliminovať študentská podpora Štúrovi. Časť študentov predsa neodišla, no všetky argumenty boli márne. Nepomohli ani študentské petície, ani obrany niektorých profesorov lýcea. Na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu sa 22 z približne 60 Štúrových poslucháčov rozhodlo odísť z lýcea.

Stalo sa tak 5. marca 1844. Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov z Evanjelického lýcea v Bratislave do Evanjelického lýcea v Levoči vznikla hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska, ktorá sa stala neskoršou slovenskou hymnou. Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Jej autorom bol Janko Matúška, 23-ročný študent tohto lýcea z Oravy.

Na záver ešte jedna myšlienka z filmu, ktorá ma povzbudila: „Kto chce niečo dokázať, musí priniesť aj obete. Veľká idea môže len pomaly vstupovať do života a vždy narazí na tisíceré prekážky.“

Spracované, zdroj internet