Rodinný výlet na Popradskom plese

   Na Slovensku je veľa pekných a zaujímavých miest. Minulé leto sme sa preto rozhodli, že budeme chodiť hlavne na rôzne domáce výlety. Na sviatok sv. Petra a sv. Pavla, ktorý pripadá na 29.6., sme šli  do Vysokých Tatier. S rodinkou som sa vybrala na výlet na Popradské pleso. Išla som s mamkou, ale spoločnosť nám robili aj môj strýko, dve mamkine sestry a moje dve sesternice. Pôvodne sme mali ísť o deň skôr, ale preto, že sme šli cez sviatok, moje sestrenice sa k nám mohli tiež pridať. Všetci sme sa stretli o deviatej ráno na košickej železničnej stanici. Nastúpili sme do vlaku, a keďže cestou tam sme boli spolu v jednom kupéčku, rozprávali sme sa. Občas som sa pozrela von oknom a sledovala som okolitú krajinu. Už keď sme boli pri Spišskej Novej Vsi, bolo vidno Tatry. 

 Vlak nás odviezol až do Popradu. Vlakový lístok nám platil aj na tatranskú električku, do ktorej sme potom nasadli. Keď sme vystúpili, vydali sme sa na malú túru. Šli sme pešo po asfaltke až k Popradskému plesu. Mala som krokomer. Neviem síce, koľko krokov som spravila, ale určite ich bolo veľa. Pleso bolo dosť ďaleko, takže ma boleli nohy. Našťastie som mala pevnú obuv. Cestou sme stretli zopár turistov. Niektorí mali obuté len sandále alebo šľapky. Takúto obuv na turistiku neodporúčam, lebo je to nebezpečné. Človeku tak hrozí úraz. Na túru je najlepšie mať pevné tramky alebo botasky.

    Zrána bolo trochu chladno a pod mrakom, ale celý zvyšok dňa bolo pekné počasie a svietilo slnko.  Všetci sme išli spolu pomalým krokom. Nikam sme sa neponáhľali, a preto sme si mohli vychutnať výhľad a poriadne sa nadýchať čerstvého tatranského vzduchu. Prešli sme po drevenom moste, pod ktorým tiekol potôčik s čistou vodou. Ponorila som do nej ruku a zistila som, že voda v ňom je veľmi studená. Kým sme sa dostali do cieľa, kráčali sme dosť dlho. Keď sme sa už prechádzali okolo Popradského plesa, bol to zaujímavý pohľad. Videla som, že voda v Popradskom plese je žltozelená. Akurát tam boli ľudia na lodi. Pár ľudí liezlo aj po skalách. Tých, čo sa člnkovali, som odfotila. 

    Cestou sme si robili aj pravidelné prestávky a dodržiavali sme pitný režim, lebo bolo veľmi teplo. Vodu sme mali so sebou, ale išli sme sa aj najesť. Prešli sme okolo Chaty pri Popradskom plese a potom sme šli k stánkom na druhej strane. V jednom stánku predávali suveníry, v druhom jedlo. Zastavili sme sa tam, aby sme sa najedli a oddýchli si. V reštaurácii som si dala aj kávu na posilnenie. 

   Po prestávke sme zbadali odbočku na Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier, ktorý je v háji neďaleko Popradského plesa, ale nemali sme už čas sa tam pozrieť. Mamka povedala, že sa tam pozrieme niekedy nabudúce. Pomaličky sme šli naspäť. Pri zastávke tatranskej električky bol ďalší stánok s občerstvením a suvenírmi. Predávali tam kalendáre, magnetky, kľúčenky, pohľadnice aj krtkove ponožky. Vybrala som si pohľadnicu, na ktorej je Chata Rysy a ďalšiu drevenú pohľadnicu, na ktorej sú nakreslené Tatry. Kúpila mi ich teta. Myslela som aj na mojich náhradných starkých, pre ktorých som vybrala magnetku s obrázkom Tatier.

   Poobede sme sa tatranskou električkou odviezli na železničnú stanicu do Popradu tak, aby sme stihli vlak do Košíc. Vlak bol plný. Domov som prišla až večer o ôsmej. Oplatilo sa ísť na výlet, lebo bol nádherný deň a bolo nám super. Ďakujem mojej mamke za krásny deň vo Vysokých Tatrách. Teším sa na ďalšie výlety nielen po Slovensku. 

Danka Podhorová