Príma sobota v Lubeníku

Milí priatelia, v tomto článku by som Vám opäť rád priblížil niečo zo svojho života v Lubeníku. Budem písať aj o opekačke, ktorú sme mali u nás na záhrade. Opekali sme si minulú sobotu. Bol krásny slnečný deň, na opekanie slaninky ako stvorený. Aj keď ešte nebolo tak teplé letné počasie. Ale kiežby už bolo, aby som mohol vonku chodiť v tričku, bez mikiny. Aj to bude, chce to len ešte chvíľu vydržať. Kto si má tú mikinu furt zo skrine vyberať, obliekať a potom zase zobliekať a zase do skrine dávať, háááá háááá. Trošku pofukoval vietor, ale dalo sa vonku fungovať.

Zo začiatku dňa som ja vonku nebol, iba otec a jeho priateľka Majka a jej mamka. Ja som vtedy pracoval na článku. V ten deň sme mali aj návštevu, prišla moja krstná (otcova sestra) s krstným, sesternicou Milkou a synom druhej sesternice Janky, Martinom. Predtým bývali v Revúcej, teraz už pár rokov bývajú v Čereňanoch pri Prievidzi. Boli v našich končinách, tak sa zastavili. Bol  som prekvapený, keď som krstnú uvidel v domácom telefóne na obrazovke, keď zazvonila. Nečakali  sme ich. Neohlásili sa a ja osobne také prepadovky rád nemám. Zažil som ich pár krát, keď začal k nám do Košíc za mnou chodiť na návštevy kamarát, keď som tam bol, ale vysvetlil som mu, samozrejme  po svojom, ako sa veci majú a odvtedy sa pravidelne hlási. Ale odbočil som  od témy, tak šup späť. Hneď ako som krstnú zbadal, volal som otcovi. Bol aj so svojou  priateľkou Majkou na záhrade. Ale hneď prišli, bol už aj tak čas na obed. Návšteva sa nezdržala dlho. Trošku sme posedeli a pokecali. Potom sme sa rozlúčili a oni odišli domov. Po obede som sa dal do poriadku, obliekol som sa a išiel som tiež von. Von mi pomohol otec. Ešte totiž nemáme prispôsobený vchod ani dvor, ale na dvore sa už  pomaly začína pracovať. Otec túto sobotu už aj kopať začal. Odstránil už aj betón, ktorý bol v zemi a keď som chcel ku stolu ísť, musel ma oco na zadné dať, aby som sa tam dostal. Teraz s tým už nemám problém. Budeme mať chodník z dlaždíc od cesty k domu a budem sa tak môcť sám po dvore hýbať. Už máme na dvore aj hojdačku, ktorú sme mali v záhrade v Revúcej, a ktorú otec tam rozobral, preniesol autom sem do Lubeníka, znovu postavil a natrel hnedou farbou. Máme už urobený aj altánok, ktorý je tiež postavený z dreva z bývalého prístrešku pod chatou v Revúcej. Mám to tam dobre prispôsobené, dobre sa mi vonku pri stole sedí. A je pravda, že vonku jedlo aj lepšie chutí. Už sa teším na leto, keď si takéto  chvíle vonku budem môcť častejšie vychutnávať plnými dúškami. To len tak na okraj. Po obede som bol vonku a len tak počúval rádio, keď už som nemohol nijako pomáhať otcovi a jeho priateľke Majke v záhrade pri dome. Už neviem kto, či oco alebo jeho priateľka povedali, že by sme si mohli niečo opiecť. Voľba padla na slaninku s opečenou cibuľkou a chlebom. Oco dal rošt na krb z tehál, rozložil papier a drevo a zapálil oheň. Medzitým  sa k nám pridala starká aj s tetou Majkou. Slaninka a očistená cibuľka sa dala na ražeň a začala sa opekačka. Otec opiekol svoju porciu a potom aj moju. Mám rád, keď na chlieb kvapká mastné zo slaninky či zo špekačiek. Chlieb mi tak lepšie chutí. Keď sa to všetko upieklo, mohlo sa začať servírovať a večerať. Pri večeri sme sa aj rozprávali, smiali a počúvali rádio. Za večerou sme si ja s tetou Majkou dali vínko, aby tá večera lepšie kĺzala dole krkom, až do brucha. Starká si dala nealko pivo a otec tiež. Potom sa už len upratalo a šlo sa domov. A pekný deň bol za nami. Verím, že ešte veľa takých pekných dní tu v Lubeníku zažijem. Do písania a čítania čoskoro, priatelia.

Tomi Hudák