Poďakovanie fyzioterapeutkám

Volám sa Martina Holentová a do tohto zariadenia Detského klubu pre deti a mládež so zdravotným postihnutím chodím takmer od kedy vznikol. Už keď som bola malá, chodila som sem nielen na rôzne podujatia, ale aj cvičiť na fyzioterapiu. Musím sa však priznať, že ako malá, som cvičila veľmi nerada a bolo to pre mňa niečo nudné. Nepovažovala som to za potrebné. Ale postupom času ako som rástla som zistila, že cvičenie je pre mňa veľmi podstatné a dôležité.

Uvedomila som si aj, že fyzioterapeutky, ktoré tu pracujú aj mnohé iné, ktoré som doteraz poznala, majú to ako povolanie ale myslím si, že ich povolanie je zároveň aj istým poslaním. Za ich prácou sa skrýva mnoho úsilia a odborných znalostí, ktoré pre svoje povolanie musia ovládať. Aby nám pomáhali a hlavne neublížili, vedeli s nami správne manipulovať. Neviem, či si niekto z vás uvedomil aká ťažká, ale aj zmysluplná práca je vlastne práca fyzioterapeuta. Nedávno som si uvedomila, že táto práca u nás na  Slovensku nie je veľmi finančne ani hodnotovo ocenená. Z môjho pohľadu sa toto povolanie fyzioterapeutov podceňuje a znehodnocuje. A pritom je už mnoho ľudí, ktorí potrebujú pomoc a radu ako správne cvičiť. Odkedy chodím na rehabilitáciu, keďže som na vozíku tak som si uvedomila, že túto prácu musí vykonávať človek s veľkou zodpovednosťou a istou obetou samého seba pre dobro iného človeka. Cvičím tu už dlhé roky a za tú dobu, približne 20 rokov sa tu vystriedalo mnoho fyzioterapeutov a len preto, že na Slovensku táto práca nie je podľa mňa docenená. Väčšinou z tých terapeutov, čo tu boli, si toto povolanie vybralo preto, že rady pomáhajú druhým ľuďom a videlo v tom zmysel tohto povolania. Musím sama uznať, že odkedy tu chodím na rehabilitácie tak sa môj zdravotný stav dosť zlepšil. Tento článok je odo mňa poďakovaním všetkým terapeutkám, ktoré sú tu, boli a budú. Chcela by som povzbudiť ďalších ľudí, ktorý sa nevedia rozhodnúť aké povolanie budú vykonávať. Mali by sa zamyslieť nad tým, keď sa rozhodnú byť fyzioterapeutmi, tak nenaplnia len svoje sny, ale aj dopomôžu iným ľuďom byť na tom fyzicky ale aj duševne fit.

Chcem poukázať na to, že cvičenie je dôležité pre fyzickú ale aj našu duševnú rovnováhu. Preto vás povzbudzujem k tomu, aby ste čo najviac cvičili a v tom cvičení boli vytrvalí. Na začiatku bude aj nejaká svalovica, ale potom to „prejde“.

Ešte na záver chcem napísať, že verím, že bude viac fyzioterapeutov, ktorí si budú vyberať toto povolanie nielen ako povolanie, ale aj ako poslanie a dúfam, že v tom zotrvajú čo najdlhšie. Ďakujeme vám všetkým, že vykonávate také krásne povolanie.

Maťa Holentová