Kúsok z Paťovho zákulisia

   Moje meno je Patrik. Bývam v malej dedinke Ličartovce pri Prešove. Dedinka je zaujímavá tým, že je tu možnosť vidieť často srnky, jelene a to je krásne. Ja mám rád zvieratká. A to hlavne psov a mačky. Rád sa s nimi hrávam, ale sa aj o nich starám. Moja mama má salón pre psov, a tak jej tam pomáham, ak je treba. Občas jej dvíham psíkov do vane a držím ich, keď im strihá srsť a pazúry.

   Doma pomáham aj pri upratovaní: umývam riad, vysávam, polievam kvety a robím aj v záhrade, sadím a pomôžem vo všetkom, čo je potrebné. Mám viacero záľub, napríklad hrávam šachy a tiež pingpong. Rád lúštim sudoku a som dobrý aj v hre s kartami (žolík, sedma, faraón).

   Mám aj jeden pekný zážitok, na ktorý rád spomínam. Mali sme psa, pitbula. Bola to sučka a od ostatných psov sa líšila tým, že mala okusané uško. Bola s ňou sranda, ale aj práca, lebo táto rasa má v sebe veľa energie. Jej srsť bola pekná, mala zlatú farbu a mal som ju rád. Ale bola to aj taká beťarica. Volala sa Lara ako Lara Croft.

Mala jednu „chybičku“. Ja som ju vždy pustil navoľno a ona sa potom rozbehla a zhodila ma na zem. Robila to len mne a bola strašne rýchla. Ešteže som ju venčil na tráve, tak som spadol vždy do mäkkého . Raz sa stalo, že Lara mala nehodu, bol to úder do hlavy. Chvíľu bola v šoku, ale potom žila ďalej bez problémov. Pitbul patrí medzi najodolnejšie psy. Hlavne predná časť hlavy. Mojich rodičov poslúchala na slovo, dokonca, niekedy ani nič nepovedali a ona vedela, čo má urobiť.

   Vcelku by som povedal, že som spokojný s tým, čo mám. Želám si len, nech sme všetci zdraví a aby sme sa dožili dlhého veku. Som veľmi rád, že som prišiel k vám do Detského klubu a dúfam, že budem s vami dlho.

Patrik Beck