Narodeninová párty

Milí priatelia. Chcel by som sa s vami teraz podeliť o jeden zo svojich prázdninových zážitkov. Tento zážitok sa odohral v Gbeloch na Záhorí. Máme tam rodinných známych a už ako malý chlapec som tam s rodinou trávieval takmer každé leto. Mám na to príjemné spomienky.

Náš dedo tam vyrastal vo vojnových časoch, keď sa deti, ktoré vyrastali bez otcov, dostávali do rôznych rodín. Tam aj študoval a vyučil sa, ale chodil aj do Zvolena a potom sa vrátil do Košíc. Rád sa do Gbelov vraciam, keď je možnosť. Vždy, keď tam som, cítim sa ako doma. Tak tomu bolo aj toto leto. Skrátka, mám to tam rád. Sú tam príjemní ľudia a príjemné prostredie. Naposledy sme tam boli na svadbe pred piatimi rokmi a veľmi sme sa bavili. Vydávala sa Nikolka, s ktorou sa od detstva máme veľmi radi. Je odo mňa o štyri roky mladšia. A práve ona mi na konci marca zavolala a vypýtala si našu novú adresu. Povedala, že by nás rada pozvala na oslavu svojej tridsiatky, ktorú síce mala 16- ho júna, ale oslava sa konala v júli. V júli, 25-ho má totiž narodeniny aj Nikin manžel Maroš. Takže to bola spojená oslava. O pár dní nám prišla domov pozvánka. O nejaký čas sme sa už telefonicky dohovorili, že koľko nás príde a kedy prídeme. Šli sme len ja s bratmi Michalom a Matúšom a s Michalovou priateľkou Mimou. Otec, žiaľ, s nami nebol. Deň pred naším odchodom išiel do Talianska, kam chodí na jablká. Šli sme tam v piatok 1. júla ráno. Hneď ráno asi o šiestej prišiel po mňa Michal naším autom a šli sme do Revúcej. Pred našim revúckym blokom sme čakali na brata Matúša a Mimu. Do Gbelov sme šli Miminým autom. Keď prišla Mima, poprekladali sa veci z auta do auta a mohli sme vyraziť. Predtým sme samozrejme boli natankovať. Potom sme už vyrazili. Cesta nám trvala asi štyri a pol hodiny, mali sme jednu alebo dve prestávky na občerstvenie alebo záchod. Do Gbelov sme dorazili na obed. Čakalo nás tam prekvapenie, nikoho sme nenašli doma. Nikina mamina Erika aj s priateľom Jankom bola už u Niky, kde sa oslava konala. Maťo zavolal tuším Jankovi alebo Erike, to už neviem, ale už to nie je až také dôležité. Potom už za nami prišla Erika, zvítali sme sa, padli si okolo krku a potom znovu nasadli do auta. Teda ja som už v aute sedel. Erika šla autom pred nami a odviezli sme sa k Nikinmu a Marošovmu domu. Tam už Janek varil guláš. Všetci sme sa s Nikou a Marošom zvítali a trochu pokecali. Potom sme sa odobrali sa naspať k Erike, aby sme sa vybalili, dali sa do poriadku a niektorí sa aj osprchovali. Potom sme ši naspäť k Nike. Vtedy tam už hostí bolo trochu viac. Stretli sa tam napríklad s Nikinmi bratrancami Marekom a Robertom alebo s Erikinmi rodičmi, s ujom Jožkom a tetou Kvetkou. Marek tam prišiel so svojou rodinou, s manželkou a malou dcérkou. Robo prišiel s rodičmi a jedným kamarátom. Bol tam aj Nikin otec z Čiech. Bolo tam ešte pár známych a priateľov. Oslava začala o 17:00. Nika a Maroš nás všetkých pekne privítali. Začalo sa to síce smutne, keďže Marošovi nedávno predtým zomrel otec. Mal by 60- tku. Prišli aj s jeho fotkou a Nika mala krátky príhovor. Potom bola za neho minúta ticha. Ale potom sa už len gratulovalo oslávencom a zabávali sme sa, spievalo sa aj tancovalo až do noci. Potom nás jeden z hostí vzal k Erike domov. Večer sme zakončili v altánku, trošku sme ešte pokecali a niektorí skončili vo vírivke. Potom ešte prišli Robo aj s kámošom, ktorí u Eriky aj prespali. V noci som zažil menší šok, keď sa v mojej posteli, z čista jasna objavila mačka. Zobudil som sa na to, ako ma šteklí. Na druhý deň sme šli k Erikiným rodičom na hájenku, boli sme sa pozrieť aj na rieku Moravu a oni išli ešte pozrieť na rozhľadňu. Večer sme u Eriky mali grilovačku a pozerali sme futbal, keďže vtedy prebiehali majstrovstvá vo futbale. Prišla aj Nika. Bola vtedy aj búrka. Ešte že sme boli pod prístreškom. V nedeľu Maťo išiel na rodeo ku Trenčínu. Poobede zobrala Erika Miška a Mimu do Hodonína, ja som s Jankom ostal doma, trošku som spal a potom som si začal čítať knižku Populárnejší než Ježiš, životopis Johna Lennona, ktorú mi Janek daroval. Večer sme zašli k Nike a Marošovi rozlúčiť, keďže v pondelok sme už odchádzali a oni tiež išli na dovolenku. Odišli sme v pondelok doobeda. Po príchode domov som sa najedol a okúpal a potom, o niekoľko hodín ma už čakala cesta do Košíc k babke, kam som išiel, keďže oco išiel do Talianska. Čo dodať na záver? Som rád, že sme v Gbeloch boli. Ako som už povedal, mám to tam rád a cítim sa tam ako doma. Dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim.

Tomi Hudák