Moje dojmy z pracovného výletu v Bratislave

Jedného dňa som sa dozvedel, že sa ide na pracovnú cestu do Bratislavy, tak som neváhal a pridal sa k ostatným. Cestovali sme vlakom. Cesta bola príjemná a vo vlaku bol aj jedálenský vozeň s občerstvením, kde sme si dali výbornú kávičku. Po príchode do Bratislavy sme sa išli ubytovať do  hotela Ibis. Keď sme sa ubytovali, išli sme do reštaurácie na výborný obed. Popoludní sme sa prešli do centra Bratislavy, kde bolo plno ľudí a príjemná atmosféra.

Večer sme chodili po meste a hrali sme nočnú hru, ktorá sa volala Stratený v obraze. Veľmi sa mi to páčilo. Potom sme prišli do hotela a keďže som bol veľmi unavený, zaspal som ako bábätko.

Ráno sme vstávali o pol siedmej, boli sme na raňajkách v hoteli a potom sme odchádzali na konferenciu.

Bola to konferencia s názvom Psychológia inkluzívnej školy, ktorá sa začala o deviatej hodine a končila o piatej popoludní. Hovorilo sa tam o začlenení žiakov so ZP medzi zdravých žiakov do bežných škôl. Bolo to veľmi zaujímavé. Potom nasledovala prestávka na kávičku, ovocie a koláčiky. Konferencia pokračovala ďalej, ešte sme mali niekoľko prestávok, o pol jednej bola polhodinová prestávka na obed. Poobede pokračovala konferencia ďalej. Vypočuli sme si zaujímavé príspevky a po nich sme mali možnosť klásť otázky. Konferencia sa pomaly blížila k záveru. Potom sme išli na autobus, ktorý nás odviezol k hotelu. Z hotela sme išli do pizzérie na večeru, kde som si dal výbornú pizzu a pitie. Potom sme išli na karaoke, kde som sa výborne zabavil, zaspieval som si a zatancoval. Tancoval som s Mery a s Marcelkou. Dobre som sa zabavil a odviazal. Potom Marcelka a Mery odišli, ja som ešte zostal s Ľubkou a Ľubom a ďalej sme sa zabávali.

Na druhý deň po raňajkách sme navštívili Paneurópsku súkromnú pedagogickú základnú školu a sociálnu akadémiu. Boli sme v jednej triede, kde nám pani profesorka Eva Gajdošová rozprávala o ich škole a o začleňovaní konkrétnych žiakov so ZP do tried. Sprevádzala nás po triedach a videli sme, ako sa žiaci učia. Bol to pre mňa príjemný zážitok.

Potom sme išli na spoločný obed do reštaurácie, dobre sme sa najedli. Ešte sme sa poprechádzali po meste. Potom sme pomaličky išli na vlak, ktorým sme o štvrť na tri cestovali do Košíc. Vo vlaku bola príjemná atmosféra, no bolo mi veľmi ľúto, že už musíme ísť domov. Som rád, že som sa mohol zúčastniť pracovnej cesty do Bratislavy a nikdy na túto cestu nezabudnem. Som veľmi rád, že som bol s kamarátmi v Bratislave a chcel by som sa tam ešte niekedy vrátiť.

Marek Molnár