Kolokvium kazuistík

Dňa 11.3.2016 sme sa s Partiou z DK zúčastnili zaujímavej konferencie s názvom Kolokvium kazuistík, ktorú usporadúvala Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, v spolupráci s detašovaným pracoviskom v Košiciach a vedecko-výskumným pracoviskom VŠZaSP sv. Alžbety v Košiciach a Užhorodskou univerzitou na Ukrajine, Katolíckou univerzitou V Ružomberku a Teologickou fakultou v Košiciach.

Konferencia sa konala na Požiarnickej ulici v Košiciach, v budove VŠZaSP sv. Alžbety. Bola to medzinárodná vedecko-odborná konferencia.  Odznelo tam množstvo príspevkov, ktoré mali autobiografický charakter, a prednášajúci boli ľudia, ktorí zažili alebo zažívajú neľahké situácie vo svojom živote. Z klubu sme išli viacerí, okrem zamestnankýň DSS (Marcelka, Majka, Ľubka, Lucka), zamestnanec DSS Majko s Viktorom a Martinka s asistentkou. Táto konferencia bola fakt jedinečná. Do takej „malej“ miestnosti sa vošlo toľko ľudí. Tiež som bola prekvapená, že o svojej skúsenosti rozprávali  ľudia sami. Odznelo tu veľa príbehov ľudských osudov, nie stále dobrým koncom.  Dozvedeli sme sa veľa o alkohole z pohľadu človeka, ktorý žil s alkoholikmi - životný príbeh mladého muža, v súčasnosti študenta Martina L., ktorý od detstva nemal ľahký život. Maťku jeho životný príbeh zaujal, tak sme sa dohodli, že s ním urobíme rozhovor do nášho časopisu, budeme mu venovať samostatný príspevok.

Vystúpil aj pán Peter, ktorý roky bojoval so svojou závislosťou na alkohole.  Pán Peter je v súčasnosti úspešný chlap v najlepších rokoch, ktorý prišiel na konferenciu slušne upravený, v obleku, mal príjemné vystupovanie. Myslela som si, že to nejaký profesor. Začal tým, že: „Som alkoholik..“,  na čo sa časť publika krátko zasmiala. Hneď na to pokračoval, že je abstinujúci alkoholik.. Už päť rokov abstinuje. Jeho životný príbeh je plný poklesov a vzostupov – tak ako sa pán Peter vyjadril, ako na hojdačke. Podľa pána Petra sme: „Každý  jedinečný, preto aj v závislosti prežíva človek vďaka svojej osobnosti a povahe špecifické prvky priebehu tejto inak zákernej choroby.“ Pán Peter sa rozhodol podeliť sa s nami o svoje skúsenosti preto, aby ľudí varoval, pred nebezpečnými následkami pitia, a aby nám vypovedal o svojom prežívaní z prvej ruky. Zúčastňuje sa na rôznych besedách s mladými ľuďmi, chodí prednášať aj do väzníc, snaží sa verejnosť  upozorniť na tento problém a varovať ľudí pred tým, ako sa táto choroba môže pomaličky vkradnúť do života, a systematicky ho ničiť. Pretože nikto sa dobrovoľne nerozhodol, že sa stane závislým od alkoholu. Keď už problém vznikol, nie je dôležité zisťovať príčiny, ale liečiť, hľadať možnosti na zotavenie sa.

Príbeh pána Petra sa začal v jeho mladosti, kedy, podľa jeho slov, ako každý iný študent, chodil na pivo.  Neskôr v tejto zábave pokračoval. Keď bol triezvy, bol podráždený a nekľudný, preto na radu svojej priateľky išiel ku psychologičke. Tá mu, na základe jeho rozprávania povedala, že jediný problém, ktorý má, je problém s alkoholom. Pán Peter, to najprv odmietol, ale potom sa nad tým zamyslel, a svoj problém si priznal. Nasledovalo prvé liečenie, ktoré trvalo tri mesiace. Po tomto liečení 9 mesiacov nepil. Začal ale znova. A tento začarovaný kruh trval 8 rokov. Až nakoniec sa rozhodol, že ho to ďalej nebaví a chcel svoj život ukončiť. Kým tak stihol urobiť, prišla jeho priateľka, ktorá mu navrhla pobyt v  resocializačnom stredisku.  Pán Peter súhlasil. V resocializačnom zariadení strávil nasledujúce tri roky. Niekedy v tom čase sa rozhodol, že chce sa aj zamestnať, byť užitočný. Uvedomil si, že práca, ktorú predtým vykonával, ho nenapĺňala, a že najviac a najlepšie vie o alkohole a jeho negatívnych účinkoch. Preto mu aj pracovníci resocializačného zariadenia navrhli, či by sa nechcel stať laickým terapeutom. Pán Peter súhlasil, v súčasnosti sa venuje tejto práci naplno a popri tom študuje na vysokej škole.

Ľubka Benkovská