Ján Pavol II. na Hrebienku

   Do Tatranského ľadového dómu na Hrebienku sa chodíme pozrieť každý rok. Vždy je tam výstava ľadových sôch na inú tému. Výstava je od novembra do apríla, kým sa neroztopí ľad. Vstup je stále zadarmo. Tentokrát som šla na Hrebienok 23. januára s mamkou, jej sestrami, mojou sesternicou Veronikou a jej ockom. O siedmej ráno sme išli vlakom z Košíc do Popradu. Odtiaľ sme sa odviezli tatranskou električkou do Starého Smokovca. Potom sme sa vybrali na Hrebienok pešo. Boli sme hore skôr, ako keby sme išli lanovkou. Mala som dobrú zimnú obuv, takže sa mi nešmýkalo a išlo sa mi dobre. Na Hrebienok sme dorazili ešte pred obedom. Nebolo tam až tak veľa ľudí, lebo už neboli prázdniny. Bolo tam veľa zahraničných turistov.

   Tento rok bol ľadový dóm väčší, boli tam dve ľadové kupoly. Pred vstupom bol jeden schodík, ale vnútri neboli bariéry. Bol tam rovný chodník okolo sôch. Na chodníku boli protišmykové kocky. Dalo sa tam aj fotiť, takže sme si urobili viac fotiek. Fotili skoro všetci z našej skupinky.

   Ubehlo 30 rokov, odkedy bol pápež Ján Pavol II. v slovenských Tatrách, preto bola nová téma o ňom. (Ján Pavol II. navštívil Vysoké Tatry 3. júla 1995, pozn. red.). Na Hrebienku bola ľadová Wavelská katedrála, lebo v tejto katedrále v Krakove bol sv. Ján Pavol II. vysvätený. Wavelská katedrála má tri veže (Vežu strieborných zvonov, Hodinovú vežu a Žigmundovskú vežu, pozn. red.). Na Hodinovej veži na Hrebienku boli hodiny a obraz Jána Pavla II. v ľade. Na Hrebienku stál aj ľadový Kostol sv. Vojtecha. Ján Pavol II. totiž  práve v Kostole sv. Vojtecha často kázal.  

   V druhej kupole sme videli rôzne ľadové sochy, napríklad ľadového anjela. Ako každý rok, aj teraz sa dalo vojsť dnu, ale v ľadovom dóme bola dosť zima, takže sme si urobili len pár fotiek a išli sme ďalej. Vybrali sme sa na Rainerovu chatu, ktorú volajú útulňa. Cestou sme videli Vodopády Studeného potoka. Dole pri útulni boli drevené sochy a jedna socha zo snehu. Vlastne to bol snehový betlehem, ale už z neho ostala len jedna postava, lebo sneh sa začal topiť. Svietilo slnko a tohtoročný január bol veľmi teplý.

   Z útulne sme šli po chodníku naspäť na Hrebienok. Požičali sme si tam tri sane. Ja som sa viezla v saniach s mamkou a sedela som vzadu. Mamka bola vpredu a keď bolo treba, brzdila. Sneh sa pomaly topil, preto sa nám išlo ťažšie. Na niektorých miestach bol len asfalt, takže keď sme zastali, museli nás roztláčať.  Nakoniec sme šťastne prišli až do Starého Smokovca. V Starom Smokovci sme sa vybrali ku Kostolu Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Keď bol Ján Pavol II. v Tatrách, tiež sa v tomto kostole zastavil. Je tam aj pamätná tabuľa, ktorá pripomína jeho návštevu. Na tabuli je napísané, že pápež Ján Pavol II. mal rád Tatry, a preto ich navštívil. Tento rok sa nám podarilo vojsť aj dnu do kostola. Keď sme vošli, vpredu som zbadala oltár a naboku pokladničku. Kúpila som si tam pohľadnicu a do pokladničky sme dali príspevok na opravu kostola. Potom sme sa najedli v jednej reštaurácii a pomaly sme šli na stanicu. Na stanici v obchodíku so suvenírmi som ešte stihla kúpiť nášmu známemu kľúčenku s anjelom.     

   Tatranská električka nás onedlho odviezla do Popradu. V Poprade sme mali trochu času. Kým sme čakali na vlak, v krčmičke pár metrov od stanice sme si dali kávu. Cesta vlakom trvala asi dve hodiny. Do Košíc sme prišli okolo siedmej večer. Do Skároša sme dorazili asi o ôsmej. Bol to krásny deň.   

   Ďakujem mamke za pekný výlet do Tatranského ľadového dómu. Odporúčam aj ostatným, aby sa tam išli pozrieť. Stojí to za to. Som veľmi rada, že som tam bola. Teším sa, keď pôjdeme na ďalšie výlety do Tatier. Keď sa oteplí, chceli by sme znova ísť do Starého Smokovca a aj do Tatranskej Lomnice. Dúfam, že sa nám to podarí. 

Danka Podhorová