Dovolenka vo Frascati

Dobrý deň, milí čitatelia. 

 Buongiorno, Frascati. 

   Do Talianska sme sa chystali ísť už v roku 2020. Vtedy som sa učila aj základy taliančiny, aby som sa tam vedela dohovoriť. Potom ale prišiel covid a nedalo sa nikam cestovať. Cestu sme preto museli odložiť a nakoniec som prerušila aj učenie sa taliančiny. Tento rok som sa začala učiť znova. Koncom septembra sa nám totiž konečne podarilo ísť do Talianska.

   V Taliansku som bola prvýkrát. Z Košíc do Budapešti sme išli autom. Z Budapešti sme leteli rovno do Ríma. Pri nastupovaní aj vystupovaní z lietadla mi pomáhali zamestnanci letiska. Letela som po dlhšom čase. Bola to paráda.  

   Bývali sme v La Terrazza di Frascati. Je to rodinný penzión v meste Frascati neďaleko Ríma.    Majitelia boli veľmi milí. Majiteľka penziónu je Slovenka. Volá sa Janka, po taliansky Gianna, a je to sestra Janka B., môjho kamaráta z Inklubu. Janka má dve deti. Syn sa volá Daniel a dcéra je Sara.

    Jankin manžel je Talian. Majú aj psíka Zakiho. Zaki ma stále strážil a chodil za mnou. Raz si ku mne ľahol tak blízko, že sa skoro dostal pod koleso môjho vozíčka. Ľahol si ku vozíčku tak, že mal chvost skoro pod kolesom. Ešteže som si to všimla a ostala stáť. Hovorila som mu po taliansky, aby prišiel ku mne. Poď sem sa po taliansky povie vieni qui.    

   Vo Frascati bolo príjemne, ale veľmi tam štípali komáre. Štípali až tak, že som si aj trochu zahundrala. Mimochodom, doma  najnovšie hovoríme namiesto dofrasa do Frascati. 

   V penzióne sa mi väčšinou dobre pohybovalo. V izbách neboli prahy. Na prízemí som vedela všade ísť sama. Z dolnej izby do altánku v záhrade som prechádzala celkom samostatne. Z jednej strany nebol okolo altánku obrubník ani schody. Dalo sa prejsť po rovine, takže bol dobre prístupný. Do altánku som sa preto dostala bez problémov kedykoľvek som chcela. Uličky v okolí penziónu boli široké a rovné. Boli tam síce dlažobné kocky, ale išlo sa mi tam dobre.

  Jediná chyba bola, že izby pre hostí boli na poschodí, kam sa dalo dostať len po schodoch. Nebol tam výťah. Schody boli dosť strmé a zatáčali sa. Museli ma ťahať hore schodmi a potom zase znášať dole.

 

(ilustračná fotografia, pozn red.) 

   Majiteľka Janka sa o nás dobre postarala. Varila nám a nikdy nás nenechala hladných. Všetci sme jedli spolu pri jednom stole. Keď moji rodičia niekam išli, my s Jankou sme si zatiaľ spravili program, napríklad mi vonku zahrala na harmonike. Raz sme spolu robili bábovku. Potom sme dali ochutnať aj našim. (ilustračná fotografia, pozn red.) 

   Stále tam bolo veselo. Na návštevu prišiel aj sused od vedľa a zahral nám všetkým na klavíri. Susedia z vedľajšieho bloku sú mamkini známi. 

   Na dovolenke som sa učila po taliansky. Jankin syn Daniel, s ktorým som hrala ping-pong, ma naučil nové slová a vety. Viem napríklad, že po taliansky sa dobrý pes povie un cane buono. Taliansky sa chcem učiť ďalej. Potom by som chcela učiť taliančinu iných a dávať hodiny z domu, Plánujem mať taliančinu aj v klube, aby sme sa niečo po taliansky naučili všetci. 

  

      Počas dovolenky som bola aj pri mori. Boli sme na pláži v meste Sperlonga. Janka nám tam vybavila ubytovanie v jednom domčeku. Na more som sa mohla pozerať rovno z terasy. Pila som pri tom výbornú taliansku kávu. Z izby na terasu som si mohla vyjsť sama, kedy som chcela. Z terasy k moru viedol jeden schodík. Potom sa išlo rovno a keď sme odbočili, boli sme na pláži.

    

  Pláž bola piesočnatá a more krásne. Bolo teplo a svietilo slnko. Bola som na lehátku pod slnečníkom. Pozerala som sa na more a rukou som sa hrabala v piesku. Hľadala som mušle a pár som ich aj našla. Boli sme tam tri dni a 30.9. sme sa vrátili k Janke do Frascati. Prespali sme u nej a na druhý deň sme vstávali už o šiestej ráno. Čakal nás totiž výnimočný zážitok. Janka nám vybavila generálnu audienciu u pápeža Leva XIV., ktorá bola v stredu 1. októbra. Audiencie sú totiž každý týždeň vždy v stredu. 

   Všetci sme išli do Ríma a Vatikánu. V Ríme sme prechádzali neďaleko Kolosea. Ocko ho odfotil.

    Potom sme išli na Námestie sv. Petra. Bolo plné pútnikov. Boli tam aj pútnici zo Slovenska.

  

   Keď som sa trošku nahla, uvidela som, ako pápež prichádza na papamobile. Usmieval sa a kýval nám. Pápež Lev XIV. nás pozdravil a prihovoril sa nám. Hovoril o Božej láske. O terajšom pápežovi je už aj knižka. Knižka sa volá Lev XIV. Mám ju aj doma a čítam ju.

   

   Potom sme navštívili Baziliku Santa Maria Maggiore, kde je pochovaný pápež František. Čakali sme v rade, lebo pred nami bolo veľmi veľa ľudí. Prešli sme Svätou bránou, ale trvalo ešte dlho, kým sme sa dostali k Františkovmu hrobu.

 

   Je to jednoduchý hrob, na ktorom je napísané jeho meno po latinsky. Zapálili sme mu sviečku. Bolo to úžasné. 

 

   Na druhý deň som zase vstávala skoro, lebo sme mali letieť z Ríma do Budapešti. Vstávala som o štvrtej ráno a odlet mal byť o šiestej. Nakoniec lietadlo meškalo šesť hodín. Celý čas sme sedeli na letisku a čakali. Každý bol už nervózny, len ja som bola kľudná. Mala som za sebou peknú dovolenku. Predsa si nenechám pokaziť náladu meškajúcim lietadlom. Kto nedokáže mať dobrú náladu, nemá trpezlivosť. A zlá nálada aj tak lietadlo neprivolá skôr.  

 Nakoniec sme šťastne prišli domov, ale najradšej by som ešte ostala v Taliansku. Arrivederci, Roma. Dúfam, že sa do Talianska ešte niekedy vrátim. 

  

Veronika Lenárdová

 

Zdroj internetových fotografií:

google.com/maps/contrib/116204324091236079544/reviews?hl=sk-SK

https://www.facebook.com/photo/?fbid=629194117184463&set=pb.100054224930380.-2207520000