Aké je dôležité rozprávať deťom o ZP

Po skúsenosti s Detskou univerzitou, kde som mal možnosť rozprávať deťom o živote na vozíku, som sa rozhodol, že napíšem o dôležitosti spoločného stretávania sa detí s postihnutím a zdravých detí.

My, ľudia s telesným postihnutím, sme síce iní, ale rovnako patríme do spoločnosti. Často sa stretávame s tým, že spoločnosť má na nás nesprávny pohľad.

Ľudia si o nás myslia, že nedokážeme nič spraviť, že sa nedokážeme aktívne podieľať na živote spoločnosti, že nie sme pre spoločnosť užitoční. Práve naopak, my to dokážeme, len nám treba dať možnosť, aby sme ukázali ľudom, akým prínosom pre nich dokážeme byť. Preto si myslím, že je potrebné o tejto problematike rozprávať už deťom, aby nemali problém nadviazať s nami kontakt, aby sa k nám správali ako k seberovným. Je dobré už od škôlky, keď sa zdravé deti stretávajú s rovesníkmi s postihnutím, berú ich ako seberovných, a nerobia medzi sebou navzájom rozdiely. Je dôležité, ak sa naučia spolu s nimi hrať, komunikovať, čím im dajú pocítiť spolupatričnosť. Pri spoločnej hre sa dieťa s postihnutím bude cítiť ako súčasť kolektívu, bude si viac veriť, bude sa cítiť rovnako ako ostatné deti. Tým pádom bude v oblasti učenia napredovať, pretože bude motivované spolužiakmi.

Mnohí ľudia majú na nás, ľudí s postihnutím, zlý pohľad, a tak nás odsúvajú na okraj, čím nám nedávajú možnosť na štúdium. Po mojej skúsenosti môžem povedať, že pedagóg aj psychológ boli presvedčení, že nedokážem dokončiť základné vzdelanie iba preto, že sa mi ťažšie komunikuje a potrebujem viac času na vyjadrenie. Takýto prístup nám neumožňuje ďalej sa vzdelávať a pracovať na sebe. Nemôžeme si spraviť maturitu a teda ani vysokú školu. Spoločnosť dokážeme zmeniť, len ak ľudí s postihnutím budeme integrovať do všetkých stupňov škôl s deťmi bez postihnutia. Takýmto spôsobom naučíme aj pedagógov zmeniť pohľad na dieťa s postihnutím, nerobiť medzi deťmi rozdiely. Verím, že v súčasnosti sa to zlepšilo a ľudia s postihnutím nemajú tieto problémy a môžu sa jednoduchšie vzdelávať.

Preto si myslím, že by bolo vhodné prednášať na školách o tejto problematike, aby deti mali možnosť sa s nami stretnúť a porozprávať. Navrhujem teda, aby sme spolupracovali so školami a mohli sa podeliť s našimi životmi. Nebojme sa školy osloviť, aby sme dali túto problematiku viac do povedomia. Týmto spôsobom dokážeme mnohé veci zmeniť a napredovať.

Matúš Knap