Plasty v prírode

Ak si nemal možnosť čítať môj predošlý článok na Klubčíku, tak v krátkosti ti priblížim o čom bol. Po prečítaní knihy od riaditeľa Greenpeace pre otázky oceánov Willa McCalluma, som mala silnú túžbu šíriť tieto informácie ďalej. Len to je cesta, ako dostávať do povedomia ľudí to, aké nebezpečné môžu byť pre našu planétu plasty, či už jednorázové alebo také, ktoré zvykneme bežne využívať. Plasty postupne viac a viac znečisťujú naše okolie a prírodné krásy. V závere článku som ponúkla aj 4 praktické kroky k tomu, ako obmedziť vo svojom živote plasty.

Ešte pred niekoľkými rokmi si nikto nevedel predstaviť, že by svet mohol byť hore nohami pre guľôčky z umelej hmoty. Väčšina z nás možno nikdy nepočula o mikročasticiach. Sú to miniatúrne plastové čiastočky s priemerom do 5mm, ktoré sa tajne pridávajú do mnohých kozmetických produktov, ktoré bežne využívame v domácnostiach a sú špeciálne vyvinuté tak, aby odtiekli odtokom. Nikto však nevenuje pozornosť tomu, kde tieto častice skončia. V decembri 2013 vyšiel výskum, ktorý odhaľoval úroveň znečistenia plastami vo Veľkých kanadských jazerách. V najmenšom jazere Ontario sa nachádza odhadom 1,1 milióna mikročastíc na kilometer štvorcový. Tieto jazerá sú dovolenkovým miestom pre obyvateľov Severnej Ameriky a súčasne tvoria vyše pätinu svetovej zásoby sladkej vody. Zistenie, že ničivý dopad záplav na prelome storočí znásobili igelitové tašky, ktoré upchali kanalizáciu, viedlo v roku 2002 v Bangladéši k ich úplnému zákazu. Stali sa tak prvou krajinou na svete, ktorej sa podarilo niečo podobné. Igelitové tašky tam napriek tomu spôsobujú veľké problémy.

Nezisková organizácia Ocean Conservancy vydáva každý rok správu o medzinárodnom upratovaní pobreží. Do tohto podujatia sa zapojí každoročne vyše pol milióna ľudí vo vyše 100 krajinách. Títo dobrovoľníci zbierajú a zaznamenávajú odpad na svojich plážach. Každým rokom sú výsledky vyzbieraných vecí rovnaké. Na vrchole sú cigaretové ohorky, ktoré tvoria pätinu všetkých zozbieraných predmetov. V prvej päťke sa držia plastové fľaše a plastové vrchnáky. Aj naďalej však používame 35 000 000 fliaš denne iba v samotnej Británii. Každý rok sa tam spotrebuje 13 miliárd umelohmotných fliaš a zrecykluje sa len menej ako polovica z nich.

Coca-Cola, najväčší výrobca nápojov v plastových fľašiach na svete vyrobí odhadom asi 120 miliárd fliaš ročne. Zarážajúce je, že ak by sme tieto fľaše na ležato poukladali do reťaze, mohli by sme týmito fľašami obaliť Zem po obvode takmer 700-krát. :(

Nijaký odpadový ani recyklačný systém na svete nie je pripravený na taký objem vyprodukovaných smetí.

V zúfalom stave sa nachádzajú aj mnohé odľahlé oblasti, napríklad Mariánska priekopa na západe Tichého oceánu. So svojimi 11 kilometrami pod hladinou mora je najhlbším a zároveň aj najzáhadnejším miestom na Zemi. Výskumníci zistili, že každá jedna vzorka, ktorú odobrali z najhlbších miest priekopy, obsahuje mikroplasty. Malé krevetové kôrovce, ktoré sa živia tým, čo nájdu na dne priekopy a ktoré nikdy nevideli slnečné svetlo, požili drobné čiastočky plastu. Najvyššia nameraná hustota plastov vôbec bola zdokumentovaná na neobývanom koralovom atole Hendersonov ostrov v južnom Pacifiku. Vedci, ktorí študovali ostrov, odhadli, že sa na ňom nachádza 38 miliónov kusov plastu vrátane predmetov z Nemecka, Kanady a ďalších vzdialených miest. Smutné je, že vôbec nezáleží na tom, ako veľmi sa budeme snažiť zbaviť plastov. Dopad ľudskej činnosti je už dnes taký rozsiahly, že ju bude vidieť po celom svete ešte celé generácie.

Plasty majú veľký vplyv aj na živočíchy vo voľnej prírode. Rôzne kúty sveta a ich príroda je predovšetkým domovom a útočiskom pre rôzne fascinujúce tvory. Podmienky pre život živočíchov čoraz väčšmi narúša a ohrozuje meniaca sa klíma, a to, čo najmenej potrebujú, je ďalšia záťaž v podobe plastov. Napríklad málo oceánskych tvorov zostalo nedotknutých inváziou plastov. Vyše 90 percent morských vtákov má podľa výskumov vo svojich útrobách plasty. Morské vtáky sú jedny z najodolnejších tvorov na planéte. Oceány, od ktorých sú závislé, sa rýchlo menia. Zdroje potravy sa zmenšujú a mnohé kolónie sa preto nestíhajú prispôsobiť. Výskumy ukazujú, že pomer morského vtáctva v uplynulých desaťročiach klesol o 70%. Je otázkou pre každého z nás, či tieto nádherné zvieratá naozaj potrebujú žalúdky plné plastu. Morské vtáky však nie sú jedinými obeťami. Výrobky, ktoré sa v oceánoch rozkladajú aj celé stáročia, predstavujú veľkú hrozbu pre všetkých obyvateľov oceánov - môže ísť o korytnačky, ktoré si mýlia mikroténové vrecká s medúzami, alebo vorvane pokladajúce náš odpad za kalamáre, ktoré zvyknú loviť hlboko v mori. Najvážnejší problém je, že sa zvieratá môžu do plastov zamotať. Požitie a a zamotanie sa do plastov nie je jediným spôsobom, akým plasty dokážu uškodiť živočíchom v divokej prírode. Plasty totiž požierajú všetky živočíchy (od najmenšieho planktónu až po veľryby). Dostávajú sa teda do potravinového reťazca na všetkých úrovniach.

PLASTY A ČÍSLA NA ZAMYSLENIE

· 120 miliárd plastových fliaš vyrobí Coca-Cola každý rok

· 38 miliónov úlomkov plastov bolo nájdených na neobývanom Hendersonovom ostrove v Afrike

· 330 miliónov ton plastov sa vyprodukuje každý rok

· 12,7 milióna ton plastu sa každý rok dostane do oceána

· 500- tisíc plastových častíc na meter štvorcový sa nachádza na rieke v britskom Machestri – ide o najvyššiu objavenú hustotu plastov na jednom mieste

· 450 rokov trvá, kým sa plastová fľaša rozloží v oceáne

· 111 rokov ubehlo, odkedy bol vynájdený prvý plast

· 90% morských vtákov má v žalúdku plasty

· 80% plastov pochádza zo súše

· 53 rokov ubehlo, odkedy uzrela svetlo sveta prvá plastová taška

· každú minútu prúdi do oceána jedno smetiarske auto plastov

Čo nás čaká v budúcnosti

Verím, že som vás touto témou a šokujúcimi číslami na záver neznechutila, ale práve naopak, podnietila k zamysleniu sa nad tým, ako sa správame k prostrediu, plastom, a ako môžeme pomôcť ich eliminovaniu vo svojom živote. Naše konanie je dôležité, no skutočnú zmenu možno docieliť len tak, že spojíme svoje sily. Ako v prípade všetkých hrozieb, ktoré v dnešnej dobe striehnu na náš svet (niektoré sú ešte väčšie a strašidelnejšie ako plasty), odpoveď nespočíva v tom, že sa budeme ukrývať vo svojich domácnostiach a dúfať, že svet sa napraví sám. Odpoveď na otázku, ako sa zbaviť plastov, spočíva v tom, či dokážeme dať hlavy dokopy a či dokážeme volať po krokoch.

Naša kultúra založená na vyhadzovaní zašla priďaleko a jediná útecha z toho, že igelitky sa rozkladajú pri vodných tokoch, je, že nás nútia, aby sme sa prebudili a prijali fakt, že nemôžeme ďalej žiť v spoločnosti, ktorá akceptuje, že sa nejaká vec použije len raz a potom sa vyhodí do koša bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, ako skončí svoju pozemskú púť. Povedomie o tomto probléme vyvoláva po celom svete niečo veľké. Stretávam sa s tým, že táto téma spája ľudí. Sú nespokojní s našim životným štýlom, trápi ich, že sme veľmi závislí od produktov, ktoré nám dlhodobo škodia. Každý z nás môže prispieť k eliminácii plastov tým, že:

· odmietajme plasty, odmietajme jednorázové plasty, ktoré sa stali až príliš bežnou súčasťou života v meste,

· zredukujme pomer plastov doma a v Detskom klube a zistíme, kde všade sa môžeme vyhnúť kúpe plastov,

· používajme veci znova (fľaša na vodu...),

· recyklujme, presvedčme sa, že všetok zvyšný plast, ktorý máme doma, odstraňujeme zodpovedne a skúsme triediť všade, kde je to len možné, aj v DK :)

· rozprávajte sa s priateľmi o tom, ako bojujete proti plastom, a ako môžu k tomu prispieť aj oni.

 Zdroj obrázok: https://betsolar.es/5-de-junio-dia-mundial-del-medio-ambiente/

Kristína Kocúrová