Odmena pre OA a opatrovateľov sa zvyšovať tento rok nebude

Vyplýva to z aktuálneho stavu medzirezortného pripomienkového konania (MPK) Nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie. Pôvodný návrh, ešte za odchádzajúcej vlády, rátal so zvýšením hodinovej odmeny pre OA zo súčasných 4,18 € na 4,82 €. Pri opatrovateľskom príspevku (opatrovaní jednej osoby s ŤZP) išlo o zvýšenie zo súčasných 430,35 € na 476,74 €.

S týmto zvýšením však malo problém Ministerstvo financií SR, ktoré k návrhu vznieslo 2 zásadné pripomienky:

"Z predloženého návrhu vyplýva negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy v sume 17 585 095 eur v roku 2020, v sume 43 344 646 eur v roku 2021, v sume 44 525 265 eur v roku 2022 a v sume 46 045 319 eur v roku 2023, pričom v bode 2.1.1 Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu sa uvádza, že v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2020 až 2022 pre kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo práce“) nie sú predmetné výdavky zabezpečené a že na rok 2020 bude nevyhnutné zabezpečiť finančné krytie rozpočtovým opatrením zo strany Ministerstva financií SR. Zároveň sa uvádza, že výdavky na roky 2021 až 2023 budú uplatňované pri príprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023. S uvedeným rozpočtovo nekrytým vplyvom nesúhlasíme. Zároveň upozorňujeme na úlohu B.1. uznesenia vlády SR č. 2/2020, ktorá ukladá ministrom, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu „pri realizácii štátneho rozpočtu dôsledne dodržiavať celkový objem výdavkov kapitoly na rok 2020“. V nadväznosti na uvedené žiadame predmetné výdavky zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly ministerstva práce na príslušný rozpočtový rok."

"Žiadame ponechať výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie na ich pôvodnej úrovni a nezvyšovať ich. Dostupné údaje a medzinárodné porovnania naznačujú, že v ochrane osôb so zdravotným postihnutím pred chudobou zaznamenáva Slovenská republika už dnes oveľa lepšie výsledky ako ostatné krajiny Európskej únie. Podľa údajov z prieskumu EU-SILC z roku 2018 je sociálny systém na Slovensku najúspešnejší v znižovaní rizika chudoby zdravotne znevýhodnených osôb v rámci Európskej únie. Kým bez sociálnych transferov by bola miera rizika chudoby zdravotne znevýhodnených osôb na Slovensku na úrovni 57,8 %, po zohľadnení príjmu zo sociálnych transferov je to iba 11,4 %, čo predstavuje pokles vyše 80 %. Priemerný pokles v krajinách Európskej únie je pritom 66 %. Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia medzi ľuďmi so zdravotným znevýhodnením na Slovensku (18,8 %) je nižšia ako v krajinách V3 (26,9 %), ako aj vo vyspelých krajinách EÚ15 (28,2 %). Príjem z peňažného príspevku na opatrovanie bez iných ďalších príjmov už dnes zabezpečuje opatrujúcej osobe príjem nad úrovňou hranice rizika chudoby (pre jednotlivca bez detí), a to vďaka výraznému navýšeniu príspevku v januári 2017, v júli 2018 a júli 2019. Zvýšenie súm peňažného príspevku na opatrovanie výrazne prispelo aj k poklesu v podiele opatrujúcich odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi zo 4,3 % opatrujúcich v roku 2016 na 1,4 % v roku 2018 a na 0,2 % v prvom polroku 2019. Upozorňujeme, že sociálna inklúzia na Slovensku má oveľa väčšie medzery v iných oblastiach ako kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením ide v prípade pomoci osobám so zdravotným znevýhodnením najmä o chýbajúce nástroje integrácie na trhu práce akými sú individuálna práca s klientom, pracovná rehabilitácia a rekvalifikácia. Vzhľadom na zužujúce sa možnosti štátneho rozpočtu v dôsledku prebiehajúcej krízy by navyšovanie výdavkov na opatrovanie a osobnú asistenciu ohrozilo implementáciu opatrení sociálnej inklúzie, ktoré predstavujú vyššiu hodnotu za peniaze."

___

Podľa zverejneného dokumentu >Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania< obe tieto pripomienky Ministerstvo PSVaR akceptovalo.

Je pochopiteľné, že momentálne prežívame mimoriadnu situáciu, no v kontexte toho, že osobní asistenti nemajú nárok kvôli diskvalifikačným podmienkam na žiadne zo 4 Opatrení prvej pomoci z dielne MPSVaR, že niektorí nebudú mať prácu zrejme až do konca júna a pri riziku, ktoré môže hroziť po skončení pandémie (viac >TU<), sa môžeme dôvodne obávať o budúcnosť osobnej asistencie v podobe, akej bola pred "koronaobdobím". Ak si k sebe užívatelia s asistentmi rýchlo nenájdu cestu (hoci aspoň tú online, na nefyzické úkony), asistenti, ktorí sa asistenciou živia, budú nútení hľadať stabilnejšiu prácu, ktorá ich podrží aj v náročnejších časoch. Užívatelia tak ostanú bez pomoci a urobia vo svojom nezávislom živote krok späť - k odkázanosti na svoju rodinu/inštitúciu.

Istou nádejou môže byť zmienka v Programovom vyhlásení vlády 2020-2024 : "Vláda SR ďalej skvalitní systém dôchodkového poistenia osôb starajúcich sa o deti, neformálnych opatrovateľov a osobných asistentov ako poistencov štátu;".

To všetko je však hudbou budúcnosti. Dovtedy to treba zvládnuť a uchrániť filozofiu osobnej asistencie pred rôznymi deformáciami, ktoré spôsobia jej zánik, resp. splynutie s opatrovaním.

Ján Podhájecký