Verejné inštitúcie by mali byť prístupné

07. 02. 2023 Autor: Matúš Knap
Nedávno som bol spolu s mojím asistentom odniesť výkazy na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na Žižkovej ulici, tak ako každý mesiac a stal sa mi taký trošku paradox. Doslova ma pred budovou úradu zamrazilo a chvíľku som si myslel že dokonca snívam. Nech sa na mňa kompetentní ľudia nehnevajú, ale verejná inštitúcia má vyzerať tak, že sa tam neviem dostať? Týka sa to úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde chodia ľudia s rôznymi znevýhodneniami.
Na rampe sa šmýkalo tak, že sa nedala použiť. Bolo to vysoko nebezpečné pre mňa, aj pre osobného asistenta. Lebo keby sa asistent trošku viac pošmykol, tak máme obaja veľký úraz. A kto z kompetentných ľudí by bol za to zodpovedný? Ja to nepíšem iba s účelom niečo skritizovať. Ja to píšem za ostatných ľudí, ktorí rampu využívajú. Ešte dobre že mám takého šikovného a fyzicky zdatného asistenta, lebo ma musel doslova vytiahnuť po schodoch. Čo by nezvládol každý.
Ale na druhej strane, musím úrad práce aj pochváliť. Je super že tam konečne dali dvere na senzor, lebo je to oveľa praktickejšie. Predtým sa dvere otvárali smerom von a dostať sa tam s vozíkom, bolo trošku komplikovanejšie. Takisto aj výťah majú na úrade veľmi dobrý a priestranný. Takže aj manipulácia s vozíkom je vďaka dostatočným rozmerom výťahu oveľa jednoduchšia.
Pochvalu si zaslúži aj moja sociálna pracovníčka, lebo bola ochotná si ma vypočuť, dala mi priestor na vyjadrenie a neskákala mi do reči. Takého človeka by bolo treba na každej inštitúcii. Aj jej kolegyňa mi sama od seba pomohla otvoriť dvere. S takým super prístupom som sa ešte nestretol. Bolo to niečo úžasné. Takisto aj na posudkovom oddelení na Staničnom námestí som sa stretol s veľkým pochopením od paní pracovníčky Vargovej. Bola veľmi empatická a nápomocná. Za to im patrí veľké ďakujem. Mohli by si z nich brať príklad aj ostatní úradníci, hneď by bol svet o trošku krajší.
PR manažér Matúš Knap s pomocou asistenta Dalibora