Štúrovci 3. časť

V decembri 1843 bol Ľudovít Štúr odvolaný z pozície zástupcu profesora Palkoviča. Zosadenie z katedry prežíva ako svoju prvú osobnú životnú prehru. I keď mu mnoho študentov a priateľov vyjadrilo podporu, na isté obdobie sa utiahol do ústrania. Tlak odporcov a neprajníkov doliehal naňho z každej strany.

Niektorí nechceli prijať stredoslovenské nárečie ako základ spisovného jazyka, a preto ostro kritizovali Štúra i jeho skupinu. A vlna kritiky pokračovala. Štúrovci boli dokonca obviňovaní z panslávskej protivládnej činnosti. Dňa 15. júna 1845 vyšiel Ohlas k vydávaniu Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský. Radosť však zastrel fakt, že vydávanie novín bolo síce povolené, ale určený cenzor z Prešporskej univerzity nemal oficiálne povolenie, takže publikačná činnosť bola pozastavená. A po jeho nasledovnom zvolení dostali prispievatelia novín zákaz používať slová ako „Slovensko“, „naša krajina“ a pod. Niektorí čitatelia žiadali, aby noviny boli písané v latinčine, iní v švabachu a mnoho iných neprajníkov im prorokovalo veľmi krátke trvanie.

Národnooslobodzovacie boje však prebiehajú i v susedných krajinách a ich vedúce osobnosti sa navzájom podporovali. Preto i spolok Tatrín a Matica chorvátska nadviazali spoluprácu. Zaviazali sa navzájom podporovať po finančnej i kultúrnej stránke.

Andrejovi Sládkovičovi sa podarilo vytvoriť básnický skvost Marínu, no niektorí ju hodnotia ako „jazykový úpadok a tematicky zaostávajúcu za štúrovskými ideálmi.“

Významným momentom v tejto tretej časti je riešenie názorového rozporu medzi Ľudovítom Štúrom a jeho verným druhom Jozefom Miloslavom Hurbanom. Štúr jednoznačne nesúhlasí s tým, aby súkromný život a osobné city prekážali národovcom v uskutočňovaní vyšších a vznešenejších cieľov. Podľa jeho mienky starosti o rodinu oberajú ľudí o silu a odvahu. Muž prirodzene myslí viac na zabezpečenie a ochranu rodiny, a preto už nemá priestor venovať sa záujmom svojej krajiny.

Kvôli týmto výrazným názorovým rozdielom sa budúca nevesta Anička veľmi obáva, či jej ženích vôbec na svadbu dôjde. Ak aj áno, vie, že týmto sa jeho priateľstvo, s tak výnimočným človekom ako je Ľudovít Štúr, definitívne končí. V Pamätiach J. M. Hurbana sa uvádza: „Spor mal vybúšiť do verejnosti v tú dobu, keď ja prakticky odvetil som Ľudovítovi, pozvúc ho na svadbu svoju. Ľudovít prišiel – ako písal priateľom – »Miloslavovi na pohrab!« A príduc troma dňami pred svadbou (4. októbra 1845), ešte snažil sa odviesť ma od úmyslu zakladania rodiny v týchto osudných časoch pre národ náš. Darmo! Vec bola medzi nami riešená nadlho prakticky.“ (J. M. Hurban: Ľudovít Štúr, 1959, s. 194 – 195.) Ich priateľstvo však úspešne prešlo i touto skúškou. Naďalej títo muži, každý iným spôsobom, pomáhali svojej vlasti a vzájomne sa podporovali.

V tomto období Ľudovít prostredníctvom svojho brata spoznáva i rodinu Ostrolúckych s ich vzdelanou a jemnou dcérou Adelkou. So Štúrom viedli zaujímavé rozhovory a ich vzájomná náklonnosť rástla. Štúr však namiesto zakladania rodiny sa zameriava na pomoc a sebaobetovanie pre národ.

Príspevky v Slovenských národných novinách často opisujú situáciu slovenských obcí, biedu slovenského ľudu. Realita je taká, že veľa ľudí cestuje za hranice, pretože ich chudoba a nedostatok práce vytláča z ich rodiska. Ľudovít Štúr sa ako obranca ľudu potrebuje na uhorskom sneme zmieniť práve o tomto poľutovaniahodnom stave.

Konečne získava poverovaciu listinu ako poslanec za mesto Zvolen. Jeho priatelia ho na znak vytrvalého a odvážneho boja za slobodu obdarúvajú dýkou. Nadišiel slávnostný deň jeho vystúpenia. Na uhorskom sneme je prítomný i kráľ Ferdinand s manželkou Máriou, mnoho arcikniežat, dvorných dám a vysokých dvorných úradníkov. Odznelo 11 bodov, volil sa nový palatín, riešili sa hospodárske, vojenské, právnické aj finančné otázky. Prebrali sa politické slobody a práva miest i otázka vykúpenia poddaných. Žiaľ, nemaďarské národy tam majú veľmi malé zastúpenie. Ľudovít Štúr prednáša v oficiálnej snemovej reči, teda v maďarskom jazyku, a to bez jedinej chybičky.

Napríklad pripomína, že feudálne vzťahy na západe sú už na ústupe a hierarchia v spoločenskom rebríčku a kastovanie je vec minulosti. Postupnými zmenami je potrebné zlepšovať kultúrne i sociálne podmienky ľudu. V modernej dobe majú mať všetci rovnaké možnosti a práva. Následne aj ľudská sloboda ako taká výrazne stúpne. Preto i slovenský národ nesmie zaostávať vo vývoji. Nie je to vec osudu, ktorý za nás rozhodol a nemožno ho zmeniť. Práve naopak, vôľa a úsilie ľudu posúva dejiny vpred, inak sa nikdy nič nezmení.

A ak chceme povzbudiť ľud k väčšej aktivite, potrebujeme ho vzdelávať. Potrebuje mať informácie v svojej rodnej reči, vo svojom jazyku. Elementárne školy v maďarskom jazyku nepomôžu jednoduchým ľuďom získať potrebné vzdelanie a odhodlanie na boj s útlakom. Je potrebné zvýšiť národné sebavedomie a hrdosť. Vyučovacím jazykom má byť preto jednoznačne materinská reč.

Snem však nenaplnil ich smelé očakávania. Dokonca padlo rozhodnutie umlčať Štúra a jeho skupinu hrubou silou. Uvažuje sa o ich zatknutí. Zatiaľ sa však chystajú do Viedne, s nádejou, že revolučnú vlnu prechádzajúcu Európou, využijú pri svojom boji za národ, bratstvo a slobodu.