Prečo je prvá pomoc dôležitá?

13. 06. 2024 Autor: Veronika Lenárdová

   O prvú pomoc som sa začala zaujímať po jednom silnom zážitku. Deň pred Vianocami sme s mamkou v kuchyni piekli vianočné koláče. Bola u nás moja teta. Nebolo jej dobre, preto ležala vo vedľajšej izbe. Nechcela ani piť, ani jesť a na nič nemala chuť. Tým, že nejedla a nepila, bola dehydrovaná. Prišlo jej zle a odpadla v kúpeľni. Počuli sme odtiaľ buchot. Išla som sa tam pozrieť. Teta už ležala na zemi.

   Potom pribehla mamka, ktorá je zdravotná sestra. Dávala tete prvú pomoc. Teta potom vstala a  šla do izby. Mamka zavolala záchranku, ale teta nechcela ísť s nimi. O dve hodiny jej zase prišlo zle. Odpadla v izbe, keď sa išla napiť. Mala v ruke pohár vody a vtedy sa to stalo. Mamka sa šla zase pozrieť, čo sa deje. Znova zavolala záchranku. Potom volala svojej druhej sestre, ktorá je lekárka. Tá povedala, že teta v takom stave nemôže zostať u nás. Nakoniec ju záchranári zobrali do nemocnice. Tam jej urobili vyšetrenia a na chvíľu si ju tam nechali. Mamka jej zbalila veci a išla za ňou. O tri dni už bolo tete lepšie. Zistilo sa, že odpadla, lebo nepila. Po tomto zážitku som si uvedomila, že každému môže prísť hocikedy zle. Vtedy je dôležité, aby sme vedeli, čo treba robiť.

   O pár dní na to som na internete našla knihu Neala Donalda Welscha Kde sa stretáva Boh a medicína, ktorú čítame v Inklube.


   Zároveň som začala plánovať kurz prvej pomoci pre nás všetkých. Chcela som, aby sme všetci vedeli, čo máme robiť, keď niekomu nebude dobre. Hneď po sviatkoch som sa preto porozprávala s Marcelkou. Navrhla som, aby bol v klube kurz prvej pomoci.


 

 

   Najprv som sa išla pozrieť na prednášku o prvej pomoci do Verejnej knižnice Jána Bocatia. Išla som tam s mamkou a bolo s nami aj pár ľudí z Inklubu. Prednášala nám sympatická pani doktorka, ktorá bola už na dôchodku. Najprv rozprávala o prvej pomoci a potom sme si ukazovali, ako dávať napríklad umelé dýchanie. Každý, kto chcel, si mohol na figuríne vyskúšať masáž srdca. Všetko som si vyskúšala. Bolo to veľmi poučné.


    V apríli bol v klube workshop o prvej pomoci. Potešila som sa, že sa všetci naučíme niečo užitočné. Prišiel lektor aj dobrovoľníci z Gymnázia Šrobárova, ktorí majú prax v Červenom kríži. Priniesli figurínu, defibrilátor aj obväzy. Všetci sme si vyskúšali, čo treba robiť v rôznych situáciách. Na workshope sme sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií.

   Počas workshopu mal lektor z Červeného kríža zaujímavú prezentáciu. Pripomenul nám napríklad dôležité telefónne čísla tiesňových liniek s pomôckami na zapamätanie. Povedal, ako máme správne reagovať pri poskytovaní prvej pomoci, ako postupovať pri oživovaní, ako zistiť stav životných funkcií.   

   Ukázal nám rôzne ilustračné situácie, v ktorých je potrebné poskytnúť prvú pomoc. Upozornil nás, že v prvom rade máme správne vyhodnotiť, či je situácia bezpečná a život neohrozujúca hlavne pre nás. Prvú pomoc môžeme zodpovedne poskytnúť až potom.

 

   Znovu som si vyskúšala fungovanie defibrilátora. Ďalej nám porozprávali a predviedli, ako správne reagovať v prípade krvácania. To som si vyskúšala aj ja priamo s pánom lektorom. Vyskúšala som si ošetriť mu krvácajúcu ranu. Obväzom som mu pevne omotala ranu, aby som mu zastavila krvácanie. Mala som na neho pritom veľa otázok, ktoré ma veľmi zaujímali. On mi nich ochotne odpovedal.

 

 

 

Celý workshop bol pre mňa a verím, že pre nás všetkých užitočný a poučný. Som veľmi vďačná za možnosť zúčastniť sa ho. smile

   S odstupom času som si aj doma vyskúšala nejaké situácie. Keď u nás bola na návšteve teta, skúšala som jej obviazať ruku. Prvýkrát sa to veľmi nepodarilo, lebo som sa ponáhľala, ale na druhý pokus to už vyšlo. Teta hovorila, že už som skoro ako profík. Skúšala som obviazať ruku aj sama sebe a podarilo sa mi to už na prvý raz. cool

   Dúfam, že budeme mať v klube aj ďalšie podobné workshopy. Prvá pomoc je užitočná pre každého. Keď napríklad vozičkár nebude môcť v krízovej situácii urobiť potrebné úkony sám, môže ľuďom okolo povedať, čo treba robiť. Pán lektor vravel, že stačí, keď vozíčkar poprosí o pomoc rodinu alebo susedov, prípadne osloví ľudí na ulici. Záleží to od situácie. Keby aj nevedeli, čo majú robiť, vozičkár, ktorý pozná základy prvej pomoci, im vie poradiť.

   Skrátka, keď budeme poznať základy prvej pomoci, môžeme niekomu zachrániť život. smile

 

Veronika Lenárdová

 

Zdroje fotografií:

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid0t7fHG4x2FmzZ1EWsH6We98dJmYpRiyt1CV4Ej9T5eEjd3qZ2DnymMcLFLESdfNWjl&id=100064477518664

https://www.facebook.com/photo/?fbid=777742174385026&set=pcb.777752071050703

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid0aXJxHJpaeydd7LP5znnQ7Xf6E8RBC7KogscrqSRkdDNfSpkUw1KLfc1uLE623Uotl&id=100064477518664