Návšteva ZŠ v Budimíri
18. 10. 2019 Autor: Gregor SimonChodíme po základných školách, aby sme zistili, ako sú na tom so začlenením, čiže integráciou a inklúziou žiakov s telesným a iným postihnutím medzi zdravých žiakov. Sám som toho názoru, že človek s telesným postihnutím má byť hneď od začiatku začlenený medzi ostatných žiakov.
Tento týždeň sme sa zúčastnili besedy na základnej škole v obci Budimír pri Košiciach, ktorú navštevoval pred časom jeden z Jarkových osobných asistentov.
Vchod do školy nebol bezbariérový, ale pomocou osobných asistentov sme sa dostali cez tých pár schodov pred vchodom do školy. Mali sme besedu so žiakmi ôsmeho ročníka. V triede majú interaktívnu tabuľu, ktorá nám poslúžila ako plátno na prezentáciu, ktorú sme si pripravili o našom zariadení, osobnej asistencii a aj o našich aktivitách. Naša aktivita prebiehala tak, že na každom slajde boli fotky z činností, ktoré sme robili. Ukázali sme im napríklad, že aj my radi športujeme, či ide o futbal, alebo bowling, ale aj radi sa zapájame do dobrovoľníckych činností, napríklad, že chodievame v rámci dobrovoľníctva maľovať ploty nemocnice alebo plot v centre voľného času na Opátskom. Snažili sme sa im ukázať, že máme také isté záujmy a že sa aj my pokúšame byť aktívni a zapájať sa do rôznych činností a aktivít. Po našej prezentácii sme im dali priestor na otázky. Mali sme málo času, ale myslím si že sme stihli toho veľa.
Škola sa nachádza v krásnom prostredí. Pani riaditeľka aj žiaci nám hovorili, že sa zúčastňujú všelijakých aktivít, zameraných na zveľaďovanie a skrášľovanie prostredia. Dozvedeli sme sa, že väčšina žiakov je z okolitých dedín, ale chodia tam aj žiaci priamo z Budimíra. Zbadali sme, že majú vonku altánok, kde majú tabuľu aj lavice. Pravdepodobne sa tam učia cez letné obdobie. Takže majú tam, takpovediac aj školu v prírode.
Po konci vyučovacej hodiny sme vyšli na chodbu a trošku sme sa ešte rozprávali a zdieľali sme spoločne naše dojmy zo stretnutia so žiakmi pri kávičke a občerstvení. Po spoločnej fotke a odovzdaní darčeka pani riaditeľke sme sa rozlúčili a pobrali sme sa späť do Košíc. Niektorí sme išli priamo domov a niektorí sa ešte zastavili v Budimíri v kaštieli.
Gregor Simon