Návšteva Elizabeth Sammons

29. 10. 2023 Autor: Matúš Knap
Dňa 27. októbra 2023 sa v priestoroch a pod záštitou INKLUBu na Ťahanovských riadkoch 23 v spolupráci s organizáciami Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, CEDA a SOCIA uskutočnil Workshop s názvom „Mesto pre všetkých“.
Ale rád by som porozprával o veľmi jedinečnej a veľmi usilovnej aktivistke zo Spojených štátov amerických, Elizabeth Sammons, hlavnej hostke tohto workshopu. Lisa Sammons sa napriek svojmu hendikepu a životným okolnostiam nepostavila výzvam chrbtom, ale čelila im s odhodlaním. Krátko Vám túto skvelú osobnosť popíšem. Lisa napriek tomu, že je nevidiaca, počas svojho života precestovala viacero krajín a dokonca sa naučila viaceré jazyky a to Ruský, Nemecký či dokonca Maďarský.
 
Ako zdravotne znevýhodnená bola veľmi odhodlaná robiť nové, zásadné rozhodnutia. V 90. roku sa vydala do vtedajšieho Sovietskeho zväzu a pracovala ako prekladateľka v Novosibírskej oblasti až do roku 2000. Nejaký čas žila aj na území Nemecka a Maďarska. V domovských Spojených štátoch sa aktívne podieľala na debarierizácii, zvyšovaniu prístupnosti a inkluzivity verejného sociálneho prostredia.
Dodnes sa aktívne podieľa pri poradenstve a integrácii inkluzívneho prístupu a odstraňovania bariér, či už tých fyzických (materiálnych), ľudských (asistencia personálu), technologických či informačných (zrozumiteľnosť a dostupnosť informácií pre každého). Odovzdala nám svoje know-how (poznatky, vedomosti a skúsenosti), ako prekonávať tieto bariéry napr. aj u nás, na Slovensku.
Najviac sa však dotkla nášho srdca. Poskytla nám súbor vlastných rád, ako v našich snahách o naše začlenenie dosiahnuť čo najviac úspechov. Kľúčom je kooperácia a spolupráca s čo najväčším množstvom ďalších organizácií. Napr. ak chceme bojovať o bezbariérovosť magistrátu, efektívna cesta je sa spojiť so skupinami zastrešujúcimi mladé mamičky s kočíkmi či cyklistickými skupinami (pre ktorých schody taktiež prekážkou).
Ďalšou stratégiou je spojenie sa so správnymi žurnalistami, novinármi a redaktormi. Dobrý novinár by podľa Lisy mal medializovať nedostatky ale aj úspechy vedenia mesta, čo by mohlo kompetentných motivovať, aby zlepšovali životné podmienky aj pre nás. Získali by tak bezplatne pozitívnu reklamu a bolo by to tak benefičné pre obe strany.
Podľa skúsenosti Lisy z USA spravili pre zdravotne znevýhodnených tí politici, ktorí mali priamu väzbu k zdravotne postihnutej osobe. Napr. je známe že najviac pre ZŤP spravil práve prezident Kennedy, pretože on sám mal v rodine sestru s mentálnym znevýhodnením. Ak nájdeme politika, ktorý má rodinnú väzbu na človeka so znevýhodnením, práve tento politik má najväčšiu motiváciu zmeniť naše podmienky na lepšie.
Ak politik nemá priamo skúsenosť, môžeme použiť argument a emocionálny apel, že aj jeho staršia matka, teta alebo suseda sa môže ocitnúť v podobnej situácii, kde každá bariéra predstavuje veľký problém. Takto postupne si môžeme získať čím ďalej tým viac politikov na svoju stranu.
Posledné dve veci, ktoré nám Lisa odovzdala a ktoré vo mne nechali hlbokú stopu...: „Lisa, Božie načasovanie nie je Tvoje načasovanie. Snažila som sa mať všetko hneď a vtedy, keď som to chcela.“ Boh ju opakovane upozorňoval v jej modlitbách, že jej snahy sú správne, len načasovanie musí ostať na Ňom. Preto aj my by sme sa nemali snažiť unáhliť sa, ale dať Bohu voľnú ruku a trpezlivo čakať.
Posledná a najdôležitejšia myšlienka, ktorú Lisa povedala len mne osobne pri našom lúčení bola: „Len dve veci sú rozhodujúce pre bezhraničnú silu pri prekonávaní prekážok, zvedavosť a nádej.“ A to bola naozaj nádherná a geniálna myšlienka. Nemá nám ísť totiž v živote o to, aby sme dosiahli svoje ciele.
Tajomstvo spočíva v tom, byť poháňaný nadšením, radosťou ale najmä zvedavosťou a nádejou stále dookola skúšať. Nemusím uspieť. Ale som zvedavý, čo sa stane, keď spravím to alebo ono. Keď sa zachovám tak alebo tak. A musím mať nádej, že moje činy a Božia vôľa sa skĺbia k zmene, ktorú všetci potrebujeme.
 
Matúš Knap (s pomocou asistenta Benjiho)