Nahrávanie hymny Inklubu

11. 06. 2025 Autor: Martina Holentová

V posledný májový štvrtok sa v košickej Tabačke udialo niečo výnimočné – nahrávali sme hymnu nášho Inklubu s názvom Hej, Mlynský náhon. Bolo to stretnutie plné energie, radosti a hudby, ktoré sa mi navždy zapíše do srdca. V profi štúdiu sme sa zišli ako jedna veľká inkluzívna partia. Jedenásť z nás sa priamo zúčastnilo nahrávania – a medzi nimi aj ja.

Pre mňa to bol úplne nový zážitok, pretože som nikdy predtým nebola súčasťou živého nahrávania v štúdiu. Celé to malo perfektnú a až magickú atmosféru. Bolo úžasné, ako sme sa dokázali zladiť, nájsť si čas a prísť. Všetci sme boli naladení na rovnakú vlnu,  vlnu spolupatričnosti a nadšenia.

Aby to však nebolo také úplne dokonalé, musela som si, samozrejme, niečo zabudnúť – moje škúle (okuliare)! Takže keď prišlo na čítanie textu piesne, videla som asi toľko, ako keď sa pozeráte do hmly. Našťastie, text som si trochu pamätala, a trochu som improvizovala, veď o tom je aj život, nie? wink

Ďalšou výzvou boli schody do štúdia, ktoré neboli úplne priateľské, no tu zas zabodoval môj skvelý kamarát Janči, ktorý mi ochotne pomohol a nielen mne, ale aj Veronike, ktorá mala tiež čo robiť, aby sa dostala do nahrávacieho priestoru. Z celého srdca mu za to ďakujem. Bez neho by sme sa tam možno ani nedostali! 

Pri samotnom spievaní som cítila obrovskú vďačnosť. Bolo to silné. Cítiť, že sme súčasťou niečoho väčšieho, že to, čo robíme, má zmysel. Marta a Janči, moji bývalí spolužiaci z vysokej školy a zároveň súčasní kolegovia, nás hudobne dirigovali. Som im vďačná, že s nimi môžem v súčasnosti pracovať a táto spolupráca ma naozaj napĺňa. Marta viedla melódiu a jej vedenie nám veľmi pomohlo. Boli sme rozdelení na dve skupiny, pretože štúdio bolo malé, no v každej skupine to žilo.

Za zmienku určite stojí aj fakt, že hlavnou hviezdou „prvého kola“ bola Veronika. Myslím, že sa na tom zhodneme viacerí. Jej hlas a energia boli naozaj výnimočné a dodali nahrávke tú pravú iskru.

Na záver by som len dodala, že tento deň mi ukázal, že aj malé veľké veci, ako je spoločné spievanie, majú obrovskú silu a význam. Okolo nás bolo cítiť silné puto lásky a priateľstva. Ďakujem všetkým zúčastneným za ich čas, energiu, úsmevy a spev.

 

Martina Holentová