Moja prvá púť do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove

Na 5. máj 2018 nikdy v živote nezabudnem! Myšlienka na Púť do Krakova mi zišla na um v okamihu, keď som počul reklamu na Rádiu Lumen. Rozhodol som sa, že do Krakova pôjdem. Súhlasili aj rodičia. 5. mája 2018 o 4 ráno sme vyrazili spred svätyne Božieho milosrdenstva na KVP. Čakala nás 5 hodinová cesta.

Do Poľska sme prišli presne o 9.03. Čakal nás bohatý program. 9.20 sme sa modlili Fatimský ruženec.  O 10.30 bola na programe sv. omša, ktorú celebroval košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Tento deň som prežil svätú omšu na najkrajšom mieste v Poľsku, teda v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Lagiewnikoch. Svätá omša trvala dve hodiny. Je to niečo najkrajšie, čo sa mi v živote splnilo. Veľmi si to vážim a cením. A moje pocity? Pri prežívaní svätej omše mi behali po tele zimomriavky a tlačili sa mi slzy do očí. Prežil som už veľa svätých omší, ale prežiť omšu na najkrajšom mieste v Poľsku, to už nie je maličkosť.  

Ocko mi vravel, že v Rádiu Lumen hovorili, že tam bolo viac ako 25 000 Slovákov. O 13.00 bol program skupiny F6. V Krakove sme všetci mali už aj zaplatený obed. Poobede o 14.20 bol príhovor Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva, ktoré pôsobia v Krakove. O 15.00 bola korunka Božieho milosrdenstva, no nie hocijaká, ale slovensko-poľská. O 15.30 sme dostali požehnanie na cestu domov. Krakovský arcibiskup mi posvätil zlatú retiazku s medailónom Božieho milosrdenstva aj s krížikom a prsteňom. Ešte pred začiatkom programu sme zapálili sviečku na úmysel ubytovania. Vymodlili sme si tak  nové bývanie.

A bezbariérovosť? No, tak to je niečo fantastické! Myslím si, že čo sa týka bezbariérovosti je na tom Krakov oveľa lepšie ako Košice. Som rád, že aj osoby s ťažkým telesným postihnutím môžu putovať  do Poľska alebo aj iných krajín. Cesta späť prebiehala fajn, aj keď na poľskej strane Vysokých Tatier sú serpentíny a kopce. Cestou domov sme si spievali náboženské pesničky. Teším sa, že o rok si to zopakujem znovu. Už som to písal v predchádzajúcich článkoch s duchovnou tematikou a napíšem túto vetu znovu. Pre takéto okamihy sa naozaj oplatí žiť!

Peťko Kráľ