Najkrajší dar, ktorý som dostala a ktorý som dala

Už síce prešlo dosť času od Vianoc, no chcem sa s vami podeliť s tým, čo som zažila počas sviatkov strávených na Ukrajine. Viem, že sa vám to bude zdať asi zvláštne... Už oddávna som mala sen ... cítila som v sebe túžbu stráviť Vianoce niekde medzi najbiednejšími,  chudobnými, opovrhovanými ľuďmi, na ktorých nikto nemyslí; a im priniesť lásku a radosť. Vianoce sú sviatky lásky... Mne  sa jej  dostáva veľmi veľa od mojich rodičov a súrodencov, mám veľa ľudí, ktorí ma majú radi. A cítim, že si túto lásku nemôžem nechávať len pre seba, ale že ju musím dávať ďalej,  tým, ktorí ju nedostali.  Tento sen sa mi  splnil, prežila som Vianoce na Ukrajine. Pozvala ma kamarátka, ktorá tam pôsobí už niekoľko rokov ako dobrovoľníčka, deti ju volajú Katy. Nebolo to pre mňa niečo úplne nové. Bola som tam už minulé Vianoce, a tak ma to oslovilo, že som sa rozhodla ísť tam znova.

Celé hodiny sme strávili balením darčekov (určite ich bolo cez   300:-)), chystaním štedrej večere – je tam zvykom pripraviť „Štedrú večeru pre chudobné deti“ – na ktorú prídu deti z najchudobnejších rodín mesta. Už dva dni predtým som celé hodiny čistila zemiaky na šalát a vyprážala rybu, rezne, piekla koláče...

Na štedrý večer sme pripravili stoly, prestreli sme a v určenú hodinu sa do miestnosti  nahrnulo množstvo detí. Vonku bola zima, podľa oblečenia na nich bolo vidno, že sú na tom dosť biedne... Najprv sme si prečítali príbeh o narodení Ježiška a zaspievali si koledy – maďarské. Po maďarsky nič neviem – akurát tak Nem tudomJ ale zopár piesní som sa z youtobe ako-tak naučila :-) . Všetky deti s chuťou pustili do pripraveného jedla.

Na druhý deň sme šli do tábora, kde deti pripravili spolu s Katy Vianočné vystúpenie... Bolo to dojímavé... vidieť, ako tie deti nádherne a od srdca spievajú, prednášajú básničky... Boli jednoducho oblečené, zablatené až po uši, ale keby ste sa pozreli na moje čižmy, videli by ste, že aj moje sú také... Chodníky, ani pouličné osvetlenie  tam neexistujú... iba čistá príroda. Je to nádherné prostredie... keď neprší... A vtedy akurát pršalo...

 V ďalšie dni sme navštevovali chorých, starých, opustených ľudí, zaspievali im koledy, dali darčeky... Cítila som sa šťastná, keď som videla, akí šťastní sú oni...

Boli chvíle, kedy som bola hladná, unavená... ale moje srdce od šťastia spievalo.

Najkrajším darom pre mňa boli šťastné tváre detí, objatie od starenky... a vôbec vedomie, že som mohla rozdávať radosť a lásku. Tento dar navždy zostane v mojom srdci:-)