7 rokov asistovania

Pred pár dňami som počas „papierového“ upratovania natrafil na moju prvú zmluvu o výkone osobnej asistencie. Podpisoval som ju v roku 2010 ako vysokoškolák na inžinierskom štúdiu Technickej univerzity. Ak sa prenesiem o 7 rokov dozadu, spomínam, že som netušil do čoho sa rútim. Prácu osobného asistenta mi vtedy ponúkla mama mojej kamarátky, ktorej brat kvôli bakalárskej práci s asistenciou končil, a za ktorého sa hľadal náhradník. V tom čase som už nebýval u rodičov a ponuka brigády mi prišla vhod.

Google pomôž

O osobnej asistencii som v tom čase vedel pramálo, a tak som si cez internet zistil aspoň základné informácie. Vtedy ma zaujímala hlavne výška hodinovej odmeny a iné formálne náležitosti a povinnosti. 2,58€ v tom čase naozaj nebolo málo a ako študentovi, ktorý plánuje zanechať štúdium, mi prišiel vhod aj benefit v podobe štátom hradeného zdravotného poistenia. To, že pôjde o pomoc mladému mužovi s postihnutím som vedel, ale nad úkonmi, ktoré budem musieť vykonávať som sa zvlášť nezamýšľal.

Krst ohňom

Môj prvý užívateľ osobnej asistencie, s ktorým som spolupracoval, mal ťažké telesné, mentálne ako aj čiastočné zmyslové postihnutie. Priestor na „oťukanie sa“ nebol takmer žiadny a tak som už v prvý deň vykonával aj nepopulárne úkony intímno-hygienického charakteru. Bol som akoby hodený do vody a musel som sa naučiť plávať. Za jazdy. Tento „krst ohňom“ považujem doteraz za veľmi dôležitý faktor môjho dlhoročného asistovania, pretože každý ďalší deň, ktorý prišiel po tom prvom, mohol byť už len ľahší.

Spoznávanie ľudí s postihnutím

Za svoju 7 ročnú „kariéru“ osobného asistenta som mal 3 stálych užívateľov. Všetci traja s veľmi ťažkým telesným postihnutím a len jeden z nich mentálne na 100% zdravý. Ťažšie úkony som sa naučil vykonávať rutinne a už ma naozaj nedokázalo prekvapiť nič. Plne som sa tak mohol sústrediť na vyššiu úroveň služby osobnej asistencie. Počas celého obdobia asistovania sme s užívateľmi navštevovali Detský klub ZPDaM, kde som spoznával aj iných ľudí s postihnutím, a kde som si osvojil problematiku tejto cieľovej skupiny. Práca s ľuďmi so zdravotným postihnutím mi ukázala jasné smerovanie a preto moje kroky viedli na štúdium sociálnej práce.

Matúš

Na začiatku štúdia som začal užšie spolupracovať s mladým ambicióznym mužom, u ktorého osobná asistencia nabrala iný spád. Hodinové cesty medzi Krásnou a Detským klubom sa premenili na dlhé debaty a za roky spolupráce sme spoločne prebrali snáď všetky témy. Ako osobný asistent som bol na viacerých konferenciách, zahraničných aj tuzemských výletoch, vo večerných správach, ale aj niekoľkých svadbách a žiaľ aj pohreboch. Osobná asistencia a partia rôznorodých, ale skvelých ľudí z Detského klubu mi nahradila priateľov, na ktorých popri rodine neostáva čas, dala mi životné poslanie a vzala mi z hlavy bariéry, ktoré nám bránia hľadieť na človeka s postihnutím ako na plnohodnotného, potrebného a pre spoločnosť prospešného..