Výlet na Hrebienok

   Dňa 10.3.2026 sme išli na Hrebienok s partou z Inklubu. Ráno nás na stanicu odniesol môj brat a môj asistent Dežko. S ostatnými sme sa stretli na vlakovej stanici. Vlak nám išiel o 9:07. Nás vozičkárov do vlaku naložili pomocou plošiny. Z vozičkárov sme išli vo vlaku len ja a Peťka Andrejová. Boli sme spolu v jednom kupé. Cesta trvala hodinku aj dačo.

    Vlak meškal asi pol hodiny, preto sme po príchode mali menej času a museli sme sa ponáhľať. Najprv sme išli do Popradu, a stamaď tatranskou električkou do Starého Smokovca. V Starom Smokovci sme išli na lanovku. Vystúpili sme a boli sme sa pozrieť na Tatranský ľadový dóm na Hrebienku. 

   Bola to náročná trasa hore kopcami, ale sme to dali. Bol tam taký kamenistý štrk, do ktorého môže vozíček ľahko zapadnúť. Terén bol dosť strmý. Cestou hore bolo treba vozíček tlačiť. Cestou dole sa dalo ísť iba našikmo a museli sme brzdiť. Ale v marci už vonku nebolo tak veľa snehu a ladu, takže sa aspoň nešmýkalo. Cestu hore aj dole sme zvládli s Dežkom vo dvojici. V partii sme si navzájom pomáhali, aby sa každý dostal na Hrebienok a naspäť.  

   Ľadový dóm tvorili dva ľadové domčeky. Boli sme sa pozrieť v oboch. V prvom boli ľadové sochy a ľadové kreslo. Bolo to zaujímavé a pekné. Boli tam obrazy pápežov z ľadu. Všimla som si napríklad obraz pápeža Františka. Páčilo sa mi, ako tam svietilo svetlo. Ľad bol potom taký farebný. Boli tam aj veľké zrkadlá a pekné maľby. V druhom domčeku bolo ešte viac sôch ako v prvom a zdalo sa mi, že tam bola aj väčšia zima. V prvom domčeku neboli bariéry, ale v druhom boli tri schody. 

   Keď sme si pozreli sochy, zastavili sme sa v reštaurácii na Hrebienku. Tam sme sa najedli a napili. My sme jedli vonku s Peťkou A. a s Lukášom, ostatní boli dnu. Potom sme sa prechádzali a robili sme si fotky. Poprechádzali sme sa po Hrebienku, čo bolo super. Prešli sme sa aj po Starom Smokovci. Tam sme sa všetci odfotili pri drevenej soche. Boli tam aj sane. Potom sme už pomaly museli ísť na stanicu, lebo ináč by sme nestihli spoje do Košíc. 

    Do Košíc sme dorazili okolo piatej večer. Bola som unavená, ale bola som rada, že som bola s partiou. Po príchode do Košíc nás čakal môj brat Marek. Pekne mu ďakujem, že po nás prišiel. Bolo to super. Boli sme super partia. Partii tiež ďakujem za pekný výlet. Mohli by sme si to zopakovať. Chcela by som, aby sme spolu išli niekde, kde je pekne, ale nie je tam taká náročná trasa. Bol to môj prvý výlet s partiou, na ktorom mi pomáhal môj asistent Dežko. Teším sa na ďalšie výlety.    

Natália Bartová