Výlet v Rumunsku

     Po Veľkej noci sme si s mamkou a ockom urobili rodinný víkendový výlet do Rumunska. V piatok ráno sme vyrazili autom zo Skároša. Do Rumunska sme sa dostali po diaľnici cez Maďarsko. Cestou tam šoféroval ocko. Pauzu sme si urobili až v Rumunsku. Hneď ako sme prekročili hranicu a vstúpili do Rumunska, čas na mobile sa mi automaticky zmenil. V Rumunsku je mierny časový posun, je tam o hodinu viac ako na Slovensku. 

   V meste Oradea sme si kúpili kávu a eurá sme zmenili na rumunské mince, čiže leie, a bankovky, ktoré sa volajú bani. Potom sme pokračovali v ceste cez mesto Alešď. Prešli sme niekoľko dediniek až sme prišli do rodnej dedinky môjho ocka. Ockova rodná dedinka sa volá Šarany. Šarany sa nachádzajú uprostred kopcov. Žije tam komunita Slovákov, ktorí sa sťahovali za prácou. Hovoria po rumunsky aj slovensky.  Používala sa tam totiž staroslovienčina.

   Bola som tam už veľakrát, lebo v Šaranoch stojí dom, ktorý postavili moji starí rodičia. V Rumunsku sa im narodili štyri deti: môj ocko, jeho brat a dve sestry. Ocko mi rozprával o tom, ako vyzeral každodenný život v rumunských kopcoch. Doma sa všetci spolu starali o dobytok, ktorý im dával obživu. Keď nadojili dosť mlieka, zvykli schádzať do niekoľko kilometrov vzdialenej dediny Borod, kde predávali mlieko a mliečne výrobky. V horách sa žilo síce ťažko, ale život na dedine mal aj svoje čaro.

   V dome po starkých teraz bývajú ockova sesternica s manželom. Majú oplotené jazierko a psíka. Chovajú aj rôzne zvieratká: kohúta, sliepky, kravy, teliatko, prasiatka. V neďalekom potoku plávajú ryby. Veľmi sa mi tam páči, lebo je tam božský pokoj a ticho. Dá sa tam výborne relaxovať aj preto, že tam nie sú žiadne obchody a autá jazdia málokedy. Mobilný signál je len hore na kopci, ale v televízií sa dajú chytiť aj niektoré slovenské stanice. 

  Najbližší kostol je v dedinke Gemelčička, ktorá je 9 kilometrov ďaleko. Omše sú v rumunskom aj slovenskom jazyku. Pred kostolom je veľký kríž a vedľa vchodu je obrázok bl. sestry Zdenky Schelingovej. Ocko tam s rodinou pravidelne chodieval na nedeľné sväté omše. Celú cestu z domu do kostola a späť prešli pešo. V tomto kostole ocko absolvoval prvé sväté prijímanie, birmovnú prípravu aj birmovku. 

   V ockovom rodisku je osemročná základná škola. Spomínal, že keď si ako žiak chcel skrátiť cestu do školy, často išiel cez les popri potoku. Dozvedela som sa, že na tejto základnej škole kedysi učil slovenčinu Rudolf Dočolomanský, otec známeho slovenského herca Michala Dočolomanského. Manželka Rudolfa Dočolomanského tiež pochádzala z Rumunska. 

   Som vďačná, že mi ocko ukázal miesta, kde prežíval svoje detstvo a dospievanie. Bolo zaujímavé byť tam a počuť, čo všetko zažil. Som šťastná, že v Rumunsku máme rodinu a miesto, kam sa môžeme stále vrátiť a oddýchnuť si. 

  Danka Podhorová

Zdroj úvodnej fotografie:

https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0arany#/media/S%C3%BAbor:RO_BH_%C8%98erani.JPG