VLADO MÜLLER

O spevákovi Richardovi Müllerovi som vám už písal, presnejšie o jeho koncerte so skupinou Fragile u nás v Revúcej. Teraz, v tomto článku, by som chcel venovať pozornosť jeho otcovi, legendárnemu hercovi Vladovi Müllerovi. Tento herec, pre ktorého je charakteristický jeho charizmatický hlas, by sa v deň, keď svoj sviatok oslavujú všetci Jozefovia, Jožovia, Jožkovia, Jožinovia, Jožinkovia, Dodovia, Ďoďovia alebo v Česku Josefovia, Josífkovia, Jožani, Pepovia alebo Pepíkovia, dožil 81 rokov. Tento herec, po ktorom zdedil jeho výnimočný umelecký talent jeho syn Richard, aj keď v inom obore si moju a myslím, že nielen moju pozornosť určite zaslúži. Bol LEGENDOU, akých je žiaľ už veľmi málo. Veľmi rýchlo sa nám míňajú, ale taký už je život. Nikto tu nie je naveky. Všetko má svoj začiatok a svoj koniec, ako som vo svojich článkoch už neraz spomenul. Mňa osobne na pánovi Müllerovi zaujal jeho hlboký hlas. Nielen pre rockové chrapláky mám slabosť, ale aj pre hlboké hlasy, ako mal aj pán Müller. Bola v ňom veľká charizma. Mal som rád jeho herecké umenie asi tak, ako mám rád piesne jeho syna Riša, aj keď spočiatku som ho tak nejako nemusel. Ale uznávam, niektoré piesne má fajn. Som rád, že som ho mohol vidieť naživo samého, už dávnejšie v Košiciach, keď sme boli na jeho koncerte so školou, aj s Fragile pred dvomi rokmi na koncerte v Revúcej. Nechajme ale Riša Rišom a venujme sa jeho otcovi. Vladislav Müller, známy ako Vlado Müller sa narodil v Bratislave 19.3.1936. Teda podľa väčšiny zdrojov sa narodil v Bratislave. Podľa niektorých zdrojov sa však narodil v Ústí nad Labem – Předliciach a rodina sa do Bratislavy presťahovala po smrti matky, keď sa tam otec znovu oženil. Nemal vyštudovanú vysokú školu, ale absolvoval divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave, to sa písal rok 1954. Ako osemnásťročný dostal angažmán a nastúpil do Krajského divadla v Nitre. Základnú vojenskú službu si odslúžil ako herec v Armádnom divadle v Martine v rokoch 1956 - 1958. Od roku 1966 sa dostáva do Bratislavy a stáva sa členom činohry Novej scény. Ako herec sa začína objavovať v televízii. Režisér I. Balaďa ho obsadzuje do svojho televízneho filmu Smrť sa volá Engelchen. Určite si ho všimli aj režiséri Klos a Kádar, lebo v roku 1963 ho obsadzujú do svojho rovnomenného filmu. Vlado Müller bol o rok obsadený aj do ich ďalšieho filmu Obžalovaný. Tu sa začína jeho úspešná kariéra filmového herca. V roku 1966 dostal hlavnú postavu od Paľa Bielika v jeho filme Majster kat. Juraj Jakubisko mu poskytol rolu vo filme Kristove roky. A Martin Hollý ho obsadil do svojich výborných filmov Medená veža, Orlie pierko. Bolo to pre Vlada Müllera krásne obdobie úspešných filmových postáv. V 70. rokoch minulého storočia sa v televízii hralo mnoho televíznych inscenácií. V mnohých sa objavoval aj Vlado Müller. Spomeniem na Slovensku nesmierne populárny seriál Straty a nálezy režiséra Stanislava Párnického. Tento režisér natočil aj trojdielnu inscenáciu Americká tragédia, v ktorej hral aj Müller. Nesmiem zabudnúť na televízny seriál ostravskej televízie Přátelé zeleného údolí. Postava horára zostala v srdciach nielen detí, ale aj dospelých divákov. V roku 1979 dostal titul zaslúžilý umelec. Hereckým vrcholom Vlada Müllera bola rola kaprála Hoferika vo filme slovenského režiséra Martina Hollého Signum laudis. Tento film je jeden z najlepších, ktoré sa natočili v 80. rokoch v Československu. Vrchovatou mierou sa o to postaral svojim herectvom Vlado Müller. V osobnom živote bol Vladislav Müller dvakrát ženatý. Z prvého manželstva sa mu narodil syn Richard, ktorý je známy, a dovolím si povedať, vynikajúci spevák. V roku 1990 mal pracovný úraz. Mal zlomeninu bedrového kĺbu. Prelomila sa pod ním podlaha v divadle. Po operácii sa už nikdy nevrátil na javisko. Stal sa majiteľom navštevovanej reštaurácie. Neskôr odišiel na svoju chatu, kde žil v ústraní, tu ho navštevovali len jeho najlepší kamaráti. K tomu všetkému mu diagnostikovali rakovinu, na ktorú 20.6.1996, vo veku 60 rokov zomrel. Na jeho žiadosť manželka utajila jeho hrob. Z ďalších filmov Vlada Müllera spomeniem filmy a seriály: Rodná zem, Na pochode sa vždy nespieva, Bašta, Chlap, prezývaný Brumteles, Louis Pasteur, Prerušená pieseň, Bílá oblaka, Na laně, Výhybka, Ať žije republika!, Zvony pre bosých, Tango pre medveďa, Traja svedkovia, Vánoce s Alžbetou, Génius, Touha zvaná Anada, Nahota, Dosť dobrí chlapi, Deň slnovratu, Prípad krásnej nerestnice, Srdce na lane, Do zbrane, kuruci!, Horúčka, Tetované časom, Jeden stříbrný, Vojaci slobody, Smrť šitá na mieru, Karline manželstvá, Plavčík a Vratko, Vták nociar, Popolvár najväčší na svete, Tušenie, Mŕtvi učia živých, O statečném kováři, Láska s vůni pryskyřice, O sláve a tráve, Galoše šťastia, Velká filmová loupež. Do neba mu v závere článku môžem už len odkázať: „Všetko najlepšie k narodeninám a nech odpočíva v pokoji, česť jeho pamiatke!!!!“

Tomi Hudák