Ako som prežil Silvestra

Milí priatelia, mojím pôvodným zámerom bolo vám v predchádzajúcom článku priblížiť aj ako som strávil Silvestra, ale keďže potom by to bol dlhý článok, rozhodol som sa tejto téme venovať samostatnú kapitolu.

V minulom článku som sa zmienil, že Vianoce som strávil čiastočne u bratov v Revúcej a čiastočne tu v Lubeníku, kde už rok bývam s otcom. Silvestra som už ale strávil tu s otcom, jeho priateľkou Majkou a jej mamou. Bratia mali svoj program, boli na chatách, každý so svojou partiou. Ja tu v Lubeníku zatiaľ svoju partiu nemám, ale verím, že k tomu raz príde, zmení sa to a budem môcť aj ja s niekým chodiť niekam von za zábavou. A nie iba na Silvestra. Ale nie o tom som chcel. Na Silvestra ráno, hneď ako som sa zobudil, ma otec dal do vane, okúpal som sa a potom, ako ma vytiahol z vane som sa umyl, učesal a oholil som sa. Potom som začal čítať jednu z kníh, čo som dostal na Vianoce. Konkrétne to bola kniha Úlomky spomienok, o našej legendárnej speváčke Marike Gombitovej, ktorá sa v minulom roku po niekoľkých rokoch, na radosť jej fanúšikov a aj na moju radosť, vrátila na koncertné pódia. Bola napríklad aj hosťom na turné Mira Žbirku, ktoré malo veľký úspech. Jeden z koncertov tohto turné sa odohral v košickej STEEL ARÉNE. Moja sesternica a krstniatko v jednej osobe - Lili na tomto koncerte bola a vravela, alebo presnejšie písala mi, že to bolo dobré, že mali aj standing ovations. V čase koncertu som už nebol v Košiciach. Bolo by krásne a hlavne nezabudnuteľné vidieť to na vlastné oči. Možno sa mi to pošťastí a uvidím ju. Bol by som rád, keby neostalo len pri koncertoch a vystúpeniach v televízii a keby Marika vydala aj nejaké cédečko. Nuž, uvidíme, čo z toho bude. Potešilo by to nielen mňa, myslím si, ale aj ostatných jej fanúšikov. Ako som uviedol v predošlom článku, v tejto knihe je rozpovedaný celý Marikin príbeh, od detstva až po súčasnosť. Musím povedať, že ma kniha o Marike veľmi zaujala. Podozvedal som sa aj to, čo som nevedel. Dočítal som ju minulý víkend. Vráťme sa však k téme. Po chvíli čítania som knihu odložil a zašiel som za otcom do kuchyne a opýtal som sa ho, či mu môžem pomôcť a s čím mu môžem pomôcť. Prácu sme si pekne rozdelili, on čistil zemiaky a ja cibuľu a cesnak. Pri tom sme sa rozprávali a počúvali rádio, kde išli všelijaké zábavné relácie. Veľa sme sa pri tom nasmiali, však bol Silvester. Na obed sme mali kapustnicu a zemiakový šalát s rybou. Tentokrát to ale nebol šalát majonézový s hráškom a mrkvou, ale zemiakovo-cibuľový. Po obede som sa dal dokopy a potom som si na internete písal s kamarátmi a s rodinou, pozeral televízor alebo počúval muziku na cédečku alebo na počítači na Youtube. Večer k nám prišla otcova priateľka Majka aj s mamou. Usadili sa v obývačke, ja som zatiaľ vypol počítač a prišiel som za nimi do obývačky. Otec v kuchyni nachystal pohostenie a doniesol ho do obývačky. Tam sme všetci štyria spoločne pozerali silvestrovský program. Hlavne RTVS, kde šlo silvestrovské vydanie šou Milujem Slovensko alebo silvestrovské Inkognito na Jojke. Na Markíze šiel síce môj obľúbený seriál Horná Dolná, ale v kombinácií s (akože zábavným, skôr trápnym) Kredencom a to ma odradilo od toho, aby som to pozeral. Potom tam šla Chart show s Adelou Banášovou. Odpusťte mi moju kritiku, ale Kredenc ani Chart show sa mi nezdá ako program vhodný na Silvestra. Je to, prepáčte mi ten výraz, trapošina najhrubšieho zrna. Vraví sa, že sto ľudí, sto chutí, ale mne sa Kredenc ani Chart Show nepáči. Kde sú tie slávne silvestrovské galaprogramy s Vladimírom Menšíkom, Jiřinou Bohdalovou, Jiřím Dvořákom, Jiřinou Jiráskovou, Ivou Janžurovou, Helenou Ružičkovou, Miroslavom Horníčkom, Jiřím Sovákom, Milošom Kopeckým, Felixom Holtzmanom, Stellou Zázvorkovou, Petrom Nárožným, Luďkom Sobotom, Jozefom Kronerom, Michalom Dočolomanským, Stanom Dančiakom, Maríánom Zednikovičom, Petrom Bzdúchom, Ivanom Letkom, Jarom Filipom, Stanom Radičom, Katkou Kolníkovou, Milanom Markovičom, Stanom Štepkom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským, Oldom Hlaváčkom a Ivanom Krajíčkom, Evou Krížikovou, Magdou Pavelekovou, strýcom Marcinom, Jánom Pisančinom alias legendárnym Anderom z Košíc a ďalšou plejádou slovenských a českých hercov a spevákov, plné humorných scénok a pesničiek? Dnes už sa to dá pozerať, žiaľ, iba z repríz, keďže skoro všetci mnou menovaní UMELCI sú žiaľ už nebohí. Slovo UMELCI som si dovolil zvýrazniť zámerne, lebo to má svoje opodstatnenie. Je smutné, že v našich oboch republikách, žiaľ, za nich nemáme adekvátnu náhradu. Klamal by som, keby som tvrdil, že by sa nejaká náhrada nenašla, určite by sa pár výnimiek našlo. Z našej strany sa mi páčia napríklad Andy Kraus, Peter Marcin, Miro Noga, Števo Skrúcaný, Zuzana Tlučková, Viki Ráková, Marta Sládečková, Števo Kožka, Peter Brajerčík, Matej Landl, Juraj Šoko Tabaček, Lujza Garajová Schrámeková, Rasťo Piško, Robo Kaiser, Peter Meluš, Zuzana Mauréry, Marián Miezga, Lukáš Latinák, Michal Hudák, Marián Čekovský, Vlado Voštinár, Dano Heriban, Milan Junior Zimnýkoval, Martin Nikodým alebo Marcel Forgáč. Z českej strany sú to Bolek Polívka, Ladislav Potměšil, Miroslav Donutil, Vladimír Hron, Jiří Lábus, Oldřich Kaiser, Martin Dejdar alias Ozzák zo sitkomu Comeback, Petr Novotný, Josef Mladý, Josef Alois Náhlovský, Jiří Krampol, Karel Šíp, Pavel Zedníček alebo Michal Kavalčík alias Ruda z Ostravy. Keď som bol malý, bavil som sa napríklad na šou anglických komikov Bennyho Hilla a Rowana Atkinsona alias Mr. Beana. Prvý menovaný, žiaľ už nežije. Toto všetko boli Silvestre so skutočnými osobnosťami zábavy, ktoré vedeli, ako sa pravá silvestrovská zábava robí a má robiť. Bolo sa na čo pozerať. Žiadna Adela a žiaden Sajfa, Polnišová, Šebová, Kubovčík, Sklár, Pomajbo a tak ďalej. Nuž, to bola moja krátka predstava o tom, ako by pravá silvestrovská zábava mohla a mala vyzerať aj teraz. Ale vráťme sa pomaly k záveru článku. Keď nastala polnoc, odpočítali sme sekundy do začiatku nového roka. Potom oco buchol šampanským a pripili sme si. Potom sme obvolali rodinu a každému zaželali nový rok. Chvíľu sme ešte posedeli v obývačke. Vzápätí sme začuli ohňostroj, tak sme sa z kuchyne naňho šli pozrieť. Potom už ocova priateľka Majka s mamou odišli, oco ma dal do poriadku, prezliekol som sa do pyžama a zaspal som. Tak taký bol môj Silvester.

Tomi Hudák