Ako som prežil Vianoce

Milí moji priatelia z Partie z DK, tak sa po krátkej vianočnej o novoročnej prestávke opäť vidíme, presnejšie povedané, čítame. Hlásim sa o slovo s ďalším svojím článkom. Vlastne druhým, napísaným v tomto roku. Prvým, ktorý som napísal, bolo také moje minidielko.

Malé novoročné prianie do nového roka, pre vás všetkých mojich priateľov z Partie z DK. Už som vám ho aj poslal (Tomimu veľmi pekne ďakujeme a v závere článku prikladáme znenie novoročného priania pre Partiu z DK - pozn. redakcie). Pri prezeraní Facebookovej stránky partie som si všimol, že si na úvod roka si dávate rôzne predstavenia. Do tejto vašej aktivity som sa rozhodol zapojiť aj ja. Na rovinu vám však musím povedať, že si žiadne predsavzatia nedávam a to z toho dôvodu, že ako sa poznám, nesplnil by som ich. Jednu malú výnimku som predsa len urobil a predsavzal som si, že tohto roku budem písať viac článkov, ako v roku minulom. Dnes som sa na túto tému bavil s jednou členkou partie, s Kikou K. Povedal som jej, že toto nevnímam ako predsavzatie ale, že sa pokúsim prísť do klubu, keď budem v Košiciach zase u babky. Neviem síce kedy to bude, ale chcel by som prísť do Košíc v lete alebo v novembri, kedy bude mať v STEEL ARÉNE koncert moja obľúbená česká rocková kapela KABÁT. Videl som ich už štyrikrát, ale rád by som ich videl znova. Dúfam, že k tomu budem mať príležitosť a s niekým tam pôjdem. Ale toľko na úvod, to som už asi napísal viac ako som mal. A je to tak trochu mimo témy. Tak že sa k nej vrátim. Ako tému článku som si na napísanie zvolil to, ako som strávil vianočné sviatky a Silvestra. Minulý rok som už o jedných svojich Vianociach písal, to som býval ešte v Revúcej. Teraz už rok bývam v Lubeníku. O živote tu som vám už tiež písal. Zaťažovať vás tým už nebudem. Zameriam sa skôr na tohtoročné sviatky, ktoré som prežil čiastočne v Revúcej s bratmi a čiastočne tu v Lubeníku s otcom, jeho priateľkou Majkou a jej mamou. Poďme ale pekne po poriadku. Stromček začal oco zdobiť už v piatok večer. Na Štedrý deň ráno ma otec hneď po prebudení šupol do vane a ja sám som sa okúpal. Po okúpaní ma otec z vane vytiahol, dal ma do poriadku a ja som sa potom už na posteli začal obliekať do sviatočného oblečenia. Potom sa začal obliekať aj otec, pochystal a pobalil nejaké veci, naložil ich do auta, obliekli sme sa, naložil ma do auta a vyrazili sme k bratom do Revúcej. Jeho priateľka Majka s nami nebola, ostala doma so svojou mamou a tiež varila obed. Potom, po príchode do Revúcej, už otec začal pripravovať obed, presnejšie rybaciu polievku. Za ten čas, kým otec varil, ja a môj brat Michal sme pozerali film Nedotknuteľní, ktorý pár dni pred Štedrým dňom vysielala Česká televízia. Michalova priateľka Mima, s ktorou u nás býva, tam bola tiež, keď sme prišli, no ale potom už trávila Štedrý deň a večer so svojou rodinou. K nám zase prišla, keď už sme tam ja s otcom neboli. Môj druhý brat Matúš bol vo svojej izbe, tuším ešte spal. Vtedy, keď ten film šiel, tak to Michal nedopozeral, zastavil si to, keďže na Tv Magio má takú možnosť a dopozerali sme to potom na Štedrý deň spolu. O pár dní neskôr tento film dávala aj naša RTVS, na čo ma okrem toho, že som videl upútavku, upozornil Michal a tak som mal možnosť tento film vidieť celý. Som rád, že som ho videl, lebo som o ňom veľa počul od partie z klubu, ktorí videli tento film v letnom kine na amfiteátri. Páčilo sa mi to. Je to nádherný film o tom, že sa netreba vzdávať. Všetko sa dá dokázať, keď sa chce. Ako sa vraví: „Kde je vôľa, tam je cesta“. Pre tých, tento film nevideli, v krátkosti vysvetlím dej filmu: Ochrnutý a bohatý aristokrat Philippe si za svojho nového opatrovateľa vyberie Drissa, živelného mladíka z predmestia, ktorého práve prepustili z väzenia. Spolu si k sebe postupne nájdu cestu a zažívajú dramatické aj humorné situácie. Film končí stretnutím Philippa a ženy, s ktorou si písal. Toto stretnutie zorganizoval jeho asistent Driss. Toľko o filme, vráťme sa k téme. Hneď ako sme dopozerali film, zavolal nás otec k obedu a to už sa k nám pripojil aj Maťo. Po obede som sa dal do poriadku a opäť sme pozerali televízor alebo počúvali vianočné koledy a kecali sme. Medzitým som odoslal nejaké tie esemesky a prijímal telefonáty. Čas ubiehal a otec pomaly začínal variť kapustnicu, vyprážať kapra a pripravovať zemiakový šalát s mrkvou, hráškom a majonézou. Potom sa bratia začali sprchovať, obliekať do sviatočného oblečenia a pomáhali ocovi pripravovať stôl. Potom sme si už všetci spoločne zasadli k štedrovečernému stolu. Nasledoval otcov tradičný rodinný vianočný vinš a prípitok, popriali sme si príjemné vianočné sviatky a dali sme si oplátky s medom a cesnakom. Potom už nasledovala kapustnica a kapor so šalátom. Po večeri zazvonil zvonec a...... Mýlite sa, rozprávke nebol ešte ani z ďaleka koniec. Práve naopak, pokračovala ďalej. To iba Ježiško (otec :-D )zazvonil zvončekom a tým zvonením nám dal znamenie, že sa máme presunúť do obývačky. Tam už na nás pod stromčekom čakali darčeky. Ja som na Vianoce dostal: knihu o jednej z mojich obľúbených kapiel, o GUNS N ROSES s názvom Příběh nejslavnějšího turné, týkajúceho sa albumov Use Your Illusion 1 a 2 z rokov 1991 a 1992, pri ktorom navštívili aj vtedajšie Československo a zahrali na Strahove. Táto kniha je veľmi zaujímavá a pojednáva nielen o tomto turné, ktoré trvalo dva roky, odohralo sa 192 koncertov v 27 krajinách a bolo nielen najdlhším turné kapely, ale bolo tiež jedno z najdlhších turné rockovej histórie. Dozviete sa z nej aj o dianí v kapele a súkromí jej členov, postupnom rozpade dvoch starých zostáv, dlhom čakaní na ďalší štúdiový album Chinese Democracy, ktoré trvalo od roku 1991 dlhých 18 rokov a vyvrcholilo v novembri 2008. Tento album sa stal najdrahším albumom populárnej hudby svojej doby, pretože naň skupina minula viac ako 13 miliónov amerických dolárov. Posledný album starej zostavy The spagheti incident vyšiel v roku 1993, ale nešlo o radový album, ale o album punkových cover verzií. Je tam tiež niečo o novej zostave, ktorá sa však na radosť skalných fanúšikov a musím otvorene povedať, že aj na radosť moju, rozpadla, a v minulom roku sa čiastočne obnovila stará zostava. Potešil najmä návrat gitaristu SLASHA, ktorý po dlhých 20-tich rokoch obnovil naštrbené vzťahy so Spevákom AXLOM ROSEOM. Škoda, že im to trvalo tak dlho, hlavné je že spolu opäť komunikujú a hrajú. Budem úprimný, bez SLASHA to nebolo ono. Je to geniálny Pán gitarista. Túto knihu som si najviac želal a som rád, že som ju dostal. Dostal som ďalej knihu o našej legendárnej speváčke Marike Gombitovej s názvom Úlomky spomienok, knihu o jej bývalom kolegovi zo skupiny Modus a ďalšej legende Mirovi Žbirkovi s názvom Zblízka. Prvé dve menované knihy mám prečítané a momentálne čítam knihu o Mirovi Žbirkovi. Aj kniha o Marike a Mekym je veľmi zaujímavá, mapujúca ich život od detstva až po súčasnosť. Samozrejme, aj tento rok v mojej darčekovej nádielke nechýbali cédečka a to: 2 CD METALLICA Hardwired to self destruct, ďalej cédečko Rock meets Classic, na ktorom sú hity skupín The ROLLING STONES, The BEATLES, QUEEN alebo DEEP PURPLE nahraté s nemeckým symfonickým orchestrom. Posledným, tretím CD, ktoré som dostal, je Souhvězdí romantiku od českej rockovej legendy OLYMPIC, ktoré je zároveň posledným z trilógie Souhvězdí. Celú trilógiu mám a môžem povedať, že je fakt dobrá, a že Petr Janda je stále dobrý spevák, aj napriek tomu, že už bude mať 75 rokov. Dúfam, že mu to bude ešte aspoň pár rokov takto dobre hrať a spievať. Som rád, že OLYMPIC nezlomila ani strata bubeníka Milana Ferdu Peroutku, ktorý zomrel pred takmer štyrmi rokmi. Dokonale ho nahradil bubeník Martin Vajgl. Čo sa cédečiek týka, najviac som sa tešil na tú novú METALLICU, keďže je to ďalšia z mojich obľúbených kapiel. Cédečko som počul už predtým na Youtube a musím uznať, že sa im vydarilo, a ja osobne ho vnímam ako návrat k trashmetalovým koreňom. Ďalej som dostal repráky k notebooku, nový satelitný prijímač, tričko s nápisom PIVO JE MOJE PALIVO, ktoré ma potešilo, keďže mám rád pivo, kartón so siedmymi pivami PILSNER URQUELL aj s krígľom, dve pyžamá, ponožky, rukavice a kalendár BEACH GIRLS 2017 (Plážové dievčatá 2017). Po chvíľkovom posedení pri stromčeku sme sa s otcom pobrali domov do Lubeníka. Po príchode domov k nám otec ešte zavolal svoju priateľku Majku a jej mamu a spoločne s nimi sme ešte posedeli pri stromčeku a rozdali sme si darčeky, čo sme mali aj tu. Po chvíli odišli, otec ma dal do poriadku, prezliekol som sa do pyžama, zapol som si televízor a po nejakej chvíli som zaspal. Takže takto som strávil Vianoce a už teraz sa teším na tie ďalšie. Na záver článku už len dodám, že mojím pôvodným zámerom bolo vám v tomto článku priblížiť aj ako strávil Silvestra, ale keďže potom by to bol dlhý článok, rozhodol som sa o tom napísať nabudúce v samostatnej kapitole.

Tomi Hudák.

Novoročné prianie

Milá moja Partia z DK. Dovoľte mi prostredníctvom týchto pár mojich riadkov popriať vám šťastný Nový rok 2017. Nech vás, alebo teda nás všetkých v novom roku čaká všetko iba to najlepšie a najkrajšie. Prajem vám lásku, zdravie, šťastie, veľa radosti, pohody, úspechov, spokojnosti a veľa elánu a tvorivých myšlienok a nápadov pri tvorení článkov do nášho časopisu KLUBČÍK. Mám vás rád a chýbate mi. Teším sa na stretnutie s vami. Neviem síce kedy to bude, najskôr asi len v lete. Ale že to bude, to si buďte istí!!!!

Váš kamarát a kolega pisateľ Tomi Hudák