Svet včiel

Na úvod môjho článku by som si dovolila citovať jednu zaujímavú myšlienku: Ak sa opýtate muchy, či sú niekde v okolí kvety, odpovie vám: „Žiadne kvety som nevidela. Ale hnoja je tam, v tej priekope viac než dosť.“

A začne vám vymenúvať všetky smetiská, na ktorých sa vyskytla. A opýtajte sa včely, či videla niekde v okolí špinu a odpadky. Odpovie vám: „Špinu? Nie, nikde som nič také nevidela. Ale videla som nádherné kvety v okolí.

Nie je to krásna myšlienka o tom, akými spôsobmi sa môžeme pozerať na svet? Všetko je len o našom vnímaní.

Nedávna návšteva výstavy Včelárstvo v Botanickej záhrade ma podnietila zamyslieť sa nad tým, aké sú včely úžasné tvory. Aj napriek malému telu majú obdivuhodné schopnosti.

Telo je zložené z hlavy, hrude a bruška. Vonkajšia kostra včely je vytvorená z chitínu a je pokrytá chĺpkami. Na hlave má lízavé ústrojenstvo na konzumáciu nektáru, pár tykadiel, jeden pár zložených očí a tri jednoduché očká. Na hrudi má dva páry blanitých krídel, tri páry nôh, peľový košík v holeniach 3. páru nôh na zbieranie peľu a v brušku žihadlo napojené na jedový vačok. Už v stavbe tela si môžeme všimnúť obdivuhodnosť.

Vývin včiel prebieha prostredníctvom dokonalej premeny, ktorá sa nazýva metamorfóza. Má viacero štádií: vajíčko, larva, vzpriamená larva, kukla, dospelý jedinec. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené počas prvých troch dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Kráľovná žije 2 až 6 rokov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov) a trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - [feromón], ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľa a zoberie si so sebou pár robotníc. Vtedy hovoríme, že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plasty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľa. Trúdy sa nazad nedostanú, pretože robotnice ich dnu nepustia: buď ich pobijú alebo jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok každý deň. Včelstvo sa skladá z matky, robotníc, trúdov a plodu. Vo vrcholnom štádiu rozvoja tvorí včelstvo jedna matka, 40 000 – 60 000 robotníc a 300 – 600 trúdov (obdobie mesiacov máj, jún, júl). V zimnom období je to jedna matka a 20 000 – 30 000 robotníc.

Teraz vám popíše vzájomné vzťahy medzi jednotlivými druhmi:

1. Vzťah matky k robotniciam sa prejavuje spoluprácou. Pokiaľ matka vykonáva riadne svoju funkciu, včely sa o ňu starajú.

2. Vzťah matky k trúdom je v úli celkom ľahostajný. Pri výlete z úľa vyhľadávajú trúdy neoplodnené matky vo vzdušnom priestore a oplodňujú ich.

3. Vzťah robotníc k trúdom je dobrý, dokiaľ sú trúdy v úli potrebné a dokiaľ je dosť potravy. Ak trúdy nepotrebujú, z úľa ich odstraňujú.

4. Vzájomný vzťah robotníc je taký, že každá včela pociťuje svoju príslušnosť k určitému včelstvu, keď sa v niektorých prípadoch stratí od svojho včelstva, snaží sa najprv priniesť sladinu a potom sa votrie do susedného úľa.

5. Vzťah matky k iným matkám je nepriateľský. Matka sa snaží ostatné matky, s ktorými príde do styku usmrtiť. Ak dve matky žijú v jednom včelstve, je to len dočasný stav, lebo natrvalo ostáva vo včelstve len jedna matka. Druhá z úľa vyletí aj s časťou včelstva. Vtedy hovoríme o rojení.

Dorozumievanie včiel

Včely sa dorozumievajú pomocou chemických látok, ktoré sa nazývajú feromóny. Ak však nemajú možnosť označkovať si cestu (vďaka používaniu vzdušných ciest) tak ako  napr. mravce, musia si odovzdať informácie iným spôsobom. Druhým dorozumievacím nástrojom je tanec. Je to pre včely jedinečný spôsob komunikácie. Je pozorovaný len u spoločensky žijúcich včiel. Včely – lietavky odovzdávajú informácie o určení smeru letu, vzdialenosti znášky od úľa, množstve znášky, vôni a koncentrácii znášky. Tance včiel podrobne bádal a vysvetlil profesor mníchovskej univerzity Karl Von Frisch. Za tento objav bol v r. 1973 ocenený Nobelovou cenou.

Včela výrazne zasiahla aj do diania v minulosti:

1.Skamenelina objavená v USA v štáte Oregon obsahuje včelu. Je dôkazom toho, že včela je na zemi už 100 miliónov rokov.

2.Už Egypťania dávno pred naším letopočtom pri uzatváraní mierových zmlúv na prvom mieste darovali med a vosk. Údajne sa včela  zrodila zo sĺz egyptského boha Rea. Bola aj kráľovským symbolom Dolného Egypta.

3.Existujú domnienky, že Alexander Veľký bol pochovaný do medu. Med sa bežne používal pri pochovávaní  a balzamovaní významných osobností v Egypte, Sýrii a iných krajinách.

4.Napoleon Bonaparte vnímal včelu ako symbol nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Včela bola jeho osobným symbolom a jeho červený plášť bol zdobený vyšitými včielkami :).

5.Aj Albert Einstein sa zaujímal o včely. Vo svojom ,,včeľom vzorci“ naznačuje, že keby zmizli včely, do 4 rokov by zahynulo všetko živé na Zemi. Nikto by neopeľoval kvety, rastliny a stromy by nerodili a nebolo by čo jesť.

 

Na záver vás oboznámim ešte s pár zaujímavými poznatkami o včelách:

Včele sa zmení chemické zloženie mozgu. Včely majú od prírody určité zameranie. Tie, ktoré majú za úlohu hľadať nové zdroje potravy, sú predurčené k tomu, aby prežívali dobrodružstvá. Včelí strážnici zasa celý život strážia vchod do úľa. Sú včely – hrobári, ktoré majú v mozgu zakódované, že musia z úľa vynášať včelie pozostatky. Sú však aj také, ktoré počas života vystriedajú niekoľko včelých povolaní. Výskumy ukázali, že predtým, ako začnú tieto včely pracovať na novej práci, zmení sa im chemické zloženie mozgu.

Včely ignorujú starnutie. Starnúce včely začnú robiť prácu mladých včiel. Takýmto spôsobom umelo zamedzia starnutiu a žijú ďalej v nastavení, že sú ešte vždy mladé.

Včely rozpoznávajú tváre. Pravdepodobne rozoznávajú tváre. A to dokonca na podobnom princípe ako my. Vnímajú jednotlivé časti: oči, obočie, pery... a spájajú ich dokopy, aby vygenerovali tvár ako celok. Vedci veria, že včelí spôsob rozoznávania tvári pomôže vytvoriť algoritmus (postupnosť), podľa ktorého by dokázali počítače rozoznávať tváre ešte efektívnejšie.

Včely majú emócie. Vedci zistili, že rozrušené včely majú tendenciu k pesimizmu. Dokonca otraseným včelám namerali nižšie hodnoty hormónov, ktoré sa podieľajú na pozitívnej nálade. Nazdávajú sa tak, že do istej miery možno v súvislosti s včelami hovoriť o schopnosti prežívať isté emócie.

Včely vždy vedia, kde je slnko. Využívajú ho ako kompas. Keď sa však zamračí, využívajú polarizované svetlo prostredníctvom špeciálnych fotoreceptorov na to, aby identifikovali polohu slnka za mračnami. Vikingovia využívali podobnú techniku – počas slnečných dní sa na lodi orientovali slnečnými hodinami, keď sa zamračilo, využívali špeciálne vápencové kamene, ktoré fungovali ako polarizačný filter.

Včely pomohli odhaliť sériových vrahov. Mnohí sérioví vrahovia sa správajú ako včely. Zločiny páchajú vo vzdialenosti, ktorá je pomerne blízko k ich domu, ale zároveň dostatočne vzdialená na to, aby ich bydlisko neodhalili a ich susedia nemali nijaké podozrenie. Podobne včely zbierajú med neďaleko úľa, ale zároveň v bezpečnej vzdialenosti, vďaka ktorej eventuálny nepriateľ nemá ako nájsť úľ. Po štúdiu včiel vedci spísali niekoľko algoritmov, ktoré policajné systémy využívajú na odhalenie zločinca dodnes.

Včely by vedeli odhaliť prípravu bomby. Účinne vyhľadávajú hrozbu, blížiace sa zemetrasenie či výbuch. Ich citlivé receptory zaznamenajú a identifikujú aj to najmenšie zrniečko peľu v rozsiahlej oblasti, preto sa odborníci nazdávajú, že by sa dali vyškoliť na podobné vyhľadávanie (detekovanie)  aj iných čiastočiek. Bezpečnostné agentúry tak podnikli niekoľko experimentov, ktorých cieľom malo byť to, aby včely rojením sa upozornili na prítomnosť podozrivých látok, (napríklad takých, ktoré môžu byť indikátorom výroby bomby).

Včely sa upracujú na smrť. Ak je chladnejšie a nieto čo robiť, robotnice dokážu prežiť aj 9 mesiacov. Počas leta však sotvakedy prežívajú dlhšie ako šesť týždňov. Včely sa ulietajú a upracujú k smrti.

Hlavným faktorom včiel pri vyrátavaní vzdialenosti pastvy od úľa je energetická náročnosť letu na dané miesto. Včely majú totiž v žalúdku špeciálne receptory, ktoré podľa napätia jeho stien merajú spotrebované množstvo nektáru, ktoré sa zvyšuje s dĺžkou letu, ako aj s námahou spojenou s prekonávaním protivetra.

Včely tiež neznášajú rôzne zápachy. Nemajú radi napríklad zápach potu, vôňu voňavky, prudké pohyby, zápach alkoholu, lakované vlasy, prítomnosť človeka, ktorý jedol pred krátkou dobou med alebo sladkosti. Obzvlášť reagujú na pobyt takého človeka v bezprostrednej blízkosti letáča.

Včela má žihadlo ako harpúnu. Včelie žihadlo sa pri bodnutí zachytí v koži a následne vytrhne aj s celým jedovatým váčkom. V dôsledku toho včela zahynie. Žihadlo vyberáme nechtom tak, aby sme zvyšnú časť jedu vo váčku nevytlačili do rany. Ak nás včela pichne žihadlom, dostáva sa nám približne 0,012 mg včelieho jedu do kože. Od jednej včely môžeme získať na medicínske účely cca 0,085 mg jedu. Včelia matka nepoužíva žihadlo k obrane, nepichá, a trúd žihadlo nemá vôbec. Naproti tomu má osa žihadlo ako ihlu, nepriateľa môže bodnúť aj viackrát.

Včely majú význam nie len pre človeka, ale aj pre celú živočíšnu ríšu. Mnohé živočíchy sa živia plodmi či semenami, ktorých vývoj je úzko zviazaný s potrebou opelenia.

Mozog včely je minimálnych rozmerov. Napriek tomu, že mozog má minimálne rozmery (obsahuje len cca 1 milión mozgových buniek), má pamäť podobnú ako slon. Vie sa výborne orientovať – ako človek s pomocou moderných navigačných systémov.

Včela bola považovaná za posla inšpirácie. Hovorilo sa, že keď sa včela dotkne úst novorodenca, bude z neho dobrý rečník, básnik alebo filozof.

Použitá literatúra:

internetová stránka www.vcelarka.sk

plagáty, ktoré boli súčasťou výstavy Včelárstvo v Botanickej  záhrade