Zmysel mojej existencie

V čom môžem byť prínosom pre túto zem???

Existenčná otázka

Ťažká otázka.

Otázka, ktorá mi dlhé roky nedala spávať.

Kto však nájde na ňu odpoveď, nájde všetko – chuť žiť, zmysel svojej existencie i silu boriť sa s prekážkami a neúspechom.

Kde však nájsť odpoveď...

Každý predsa túži byť nejakým spôsobom užitočný, pre niekoho nenahraditeľný. V mojom ponímaní sa týmto pocitom, tomuto vedomiu nič nevyrovná.

Moja túžba byť v niečom výnimočná bola od malička zjavne dosť výrazná. Ako som dospievala, dospievali aj moje sny... Och, byť tak pekná ako... hovorilo vo mne malé dievča. Stačil jeden pohľad do zrkadla puberťačky – tak dobre, aj inteligencia je fajn vec... Prvá pätorka v škole rozbila aj tento ideál. Dobrá, milá, láskavá...? Moja výbušná povaha ma neustále privádzala do nových konfliktov. Nič extra, ničím výnimočná – výsledok procesu sebahodnotenia.

Tak čo teda?! Musí predsa byť niečo, v čom dokážem byť dobrá, ak je pravda, že tam hore sa nemýlia, keď posielajú na zem novú ľudskú bytosť. Niečo, čo by som mohla ponúknuť tomuto svetu: „Pozrite, to som ja. To je ten talent, ktorý som dostala a ktorý zveľadený chcem posunúť druhým.“

Do tohto môjho obdobia zmätku a hľadania vpadol citát od Matky Terezy: „ Pamätaj, že si nebol povolaný k úspechu, ale k vernosti.“ Ako sa táto myšlienka prebíjala do môjho vedomia, začínala som chápať, že nemusím robiť nič veľkolepé, nemusím „zachrániť svet“, aby moja existencia mala zmysel.

Stačí – ak sa dokážem usmiať na toho, kto je viac skleslý ako ja,

- ak dokážem podať pomocnú ruku tam a tak ako je treba,

- ak nevychrlím gejzír negatívnosti a sťažností na prvú osobu, ktorú stretnem len preto, že ja mám zlý deň,

- ak dokážem povzbudiť, alebo aspoň vypočuť,             

- ak namiesto odsúdenia sa budem usilovať pochopiť,

- ak...

Stačí, ak to budem robiť verne, deň po dni, znovu a znovu zapaľovať iskierky dobra a nádeje v sebe a vo svojom okolí.

Áno, v tom môžem byť dobrá.

V tom môže byť dobrý každý – kto chce.

Mária Kacvinská