Redaktorku tentokrát zaujímala bezbariérovosť kín
28. 04. 2016 Autor: Partia z DKKaždý mladý človek, bez ohľadu na to, či má nejaké obmedzenie alebo nie, by podľa môjho názoru mal mať možnosť sa aktívne kultúrne zapájať do spoločnosti. Aj preto našu organizáciu oslovila redaktorka Rádia Regina Kristína Plajdicsková s prosbou, aby sme sa vyjadrili o dostupnosti kín pre ľudí na vozíku. Pán profesor Kozák ma poprosil, či by som nenapísal moje skúsenosti o prístupnosti košických kín. Spýtal sa ma, či som niekedy bol v nejakom kine a ja som mu povedal, že občas do kina chodievam. Po napísaní svojho stanoviska som ho odoslal pani redaktorke. Veľmi ju to zaujalo, a tak ma hneď vo štvrtok požiadala o rozhovor. Bolo to veľmi zaujímavé a podnetné stretnutie, preto by som sa chcel o tom s vami podeliť aj v našom časopise.
Nebojme sa bojovať za svoje práva a ukážme spoločnosti, že aj my sa vieme za svoje práva postaviť! Je to veľmi potrebné, pretože spoločnosť môže vďaka tomu nadobudnúť na nás taký nový pohľad, že aj my jej máme čo ponúknuť. Médiá sú preto úžasným prostriedkom, vďaka ktorému môžeme poukazovať na svoje potreby. Nebojme sa preto prostredníctvom médií rozprávať o našej životnej situácii, lebo aj vďaka tomu sa kompetentní budú o naše potreby zaujímať a veci sa tým pádom posunú dopredu. Veľmi rád som preto privítal možnosť verejne na túto tému hovoriť a upozorniť tak na problematiku zdravotného postihnutia. Na záver by som sa chcel poďakovať pani redaktorke Rádia Regina, že ma oslovila, a ja som tak mohol vyjadriť svoj názor na túto tému.
Prikladám moju skúsenosť, ktorú som rozpovedal aj p. redaktorke.
Moja skúsenosť s návštevou kina
Pred určitým časom som bol v kine v Košiciach v jednom z obchodných centier. Čo sa týka prístupu do obchodného centra, je to bezbariérové. Je tam výťah, ktorým sa dá dostať na poschodie, na ktorom je kino. Aj do kina je bezbariérový prístup, dá sa tam bez problémov dostať. Keď človek na vozíku príde do kina, tak musí byť úplne vpredu (pred sedadlami) a musí mať veľmi zaklonenú hlavu, aby mohol pozerať na plátno. Je to dosť problematické, keď má v takejto pozícii vydržať minimálne hodinu. Bolo by lepšie, keby sa našlo nejaké iné riešenie, pri ktorom by dotyčný na vozíku nemusel tak nekomfortne hľadieť na plátno. Podľa mňa by stačilo v rámci hľadiska urobiť menšiu stavebnú úpravu, pri ktorej by sa napríklad v niektorom z vyšších radov, úplne na kraji radu vybralo jedno sedadlo tak, aby tam dotyčný vedel pristaviť vozík a odtiaľ by mohol komfortnejšie sledovať film.
Matúš KNAP>